Niečo znepokojivé sa deje v triedach základných škôl. Deti nastupujú do prvého ročníka s návykmi, ktoré učiteľov čoraz viac desí: siahajú po knihe a inštinktívne sa pokúšajú prstom presunúť stránku, akoby držali tablet. Niektoré z nich prichádzajú do školy s americkým prízvukom, pretože trávia hodiny sledovaním videí na YouTube. Iné sa nudia už po prvých minútach vyučovania, keď zistia, že hodina neprebieha formou nekonečného scrollovania. Ako informuje Daily Mail, učitelia varujú, že situácia sa rýchlo zhoršuje a jej dôsledky budú dlhodobé.

Kniha namiesto tabletu? Deti sú zmätené

Michelle Windridge učí na škole v Birminghame už dvadsať rokov. Hovorí, že v posledných šiestich až siedmich rokoch sleduje, ako sa problém vymyká kontrole. Deti nastupujú do školy oveľa oboznámenejšie s iPadmi a obrazovkami než s hračkami či knižkami. Keď im učiteľka ponúkne knihu, mnohé z nich sa inštinktívne pokúsia stránku presunúť prstom, ako keby išlo o dotykový displej.

Windridge opisuje aj situáciu, ktorá by bola komická, keby nebola tak výpovedná. Keď deťom počas desiaty ponúkla jablko, niektoré z nich začali hľadať iPad. Slovo "apple" v ich mysli automaticky evokuje technológiu, nie ovocie. Rovnako znepokojujúce je, že čoraz viac detí prichádza do školy s americkým prízvukom, pretože YouTube je ich hlavným zdrojom reči a komunikácie.

Učiteľka upozorňuje aj na vážne oneskorenia v reči a jazyku. Niektoré deti neovládajú základné pohyby potrebné na tvorbu slov ústami a jazykom, pretože tieto zručnosti si deti prirodzene osvojujú pozorovaním iných ľudí tvárou v tvár a napodobňovaním ich pohybov. Obrazovka tento proces nedokáže nahradiť.

Závislosť od obrazoviek mení správanie detí v triede

Záchvaty hnevu a trance pri vrátení zariadenia

Odborník na vzdelávanie Dr. Tej Samani, ktorý vedie organizáciu Performance Learning zbierajúcu dáta a navštevujúcu školy s cieľom zlepšiť spôsob, akým sa žiaci učia, hovorí, že správy o deťoch swipujúcich knihy ho síce neprekvapili, no napriek tomu ho vystrašili. Podľa jeho slov nejde o roztomilý jav, ale o varovný signál.

Samani opisuje typický vzorec správania: keď dieťaťu odoberú obrazovku, nastane záchvat hnevu. Keď mu ju vrátia, okamžite sa upokojí. Tento kontrast medzi búrlivou reakciou na odobratie a takmer transom pri vrátení zariadenia považuje za nezdravý. Zdôrazňuje, že keď dieťaťu namiesto obrazovky ponúknete knihu, spoločenskú hru alebo prechádzku, efekt je úplne iný.

Samani varuje, že obrazovky začínajú deťom kradnúť čas a príležitosti, ktoré potrebujú na zdravý vývoj. Učitelia sú podľa neho nútení najprv plniť rodičovskú úlohu a až potom môžu začať skutočne učiť. Situáciu označuje za úsvit novej, veľmi desivej doby.

Štatistiky odhaľujú rozsah problému

Čísla zozbierané odborníkmi na detskú hru z organizácie Outdoor Toys ukazujú, že viac ako štvrtina detí vo veku päť až dvanásť rokov trávi na digitálnych zariadeniach tri a viac hodín denne. Sedem percent z nich presahuje päť hodín denne. Tieto čísla majú priamy dopad na fyzický vývoj detí: menej ako polovica z nich, konkrétne 44 percent, sa venuje dvom hodinám vonkajšej hry denne, pričom až 30 percent detí väčšinu dní vôbec nevyjde z domu.

Nedostatok pohybu sa prejavuje aj fyzicky. Deti majú oslabené svalstvo, čo im sťažuje dlhšie sedenie vzpriamene. Učitelia hlásia, že mnohé deti sa pri prvom nástupe do školy nedokážu udržať na stoličke a padajú zo sedadla alebo sa zosúvajú na podlahu.

Kto nesie zodpovednosť a čo s tým

Karen Simpson, ktorá vedie online doučovaciu firmu so sídlom v Škótsku, vidí príčinu problému predovšetkým v rodičoch. Podľa nej je závislosť detí od obrazoviek naučené správanie, ktoré pramení zo zlého rodičovstva. Rodičia sami podľahli sociálnym médiám a ich tolerancia a schopnosť rodičovať sa znižuje. Výsledkom je, že siahajú po rýchlom riešení v podobe tabletu alebo smartfónu, aby dieťa okamžite upokojili.

Simpson opisuje aj konkrétne dôsledky v praxi. V Škótsku sa dnes učitelia stretávajú s tým, že deti z materskej školy nie sú ochotné ani niekoľko minút pokojne sedieť a počúvať rozprávanie príbehu. Zákon pritom neumožňuje nútiť deti, aby prišli na koberec, ak nechcú. Čas príbehov, ktorý bol kedysi vrcholom školského dňa, stratil pre deti svoju príťažlivosť.

Windridge sa zdráha priamo obviňovať rodičov, no poukazuje na to, že mnohí z nich scrollujú na telefónoch priamo pri školskej bráne. Zároveň bráni učiteľov, ktorí sú podľa nej viazaní vládnymi programami vyžadujúcimi používanie technológií aj pri výučbe fonetiky. Volá po systémovej zmene a po tom, aby sa rovnováha medzi technológiami a tradičnými metódami stala súčasťou celej spoločnosti, nielen školského prostredia.

Britská vláda zvažuje plošný zákaz sociálnych sietí pre mladistvých do 16 rokov, no podľa dostupných informácií sa môže uspokojiť len so súborom obmedzení. Simpson tento návrh označila za špičku ľadovca toho, čo je skutočne potrebné urobiť. Samani dodáva, že hoci nie je jednoduché určiť, kto je vinný, džin je vypustený z fľaše a je stále dosť skoro na to, aby sa situácia zvrátila. Podľa neho je kľúčové začať od útleho veku doma: zaujímať deti o veci, nechať ich pracovať rukami, stavať, hrať sa a čítať. Tieto aktivity im dávajú niečo, čo scrollovanie na telefóne nikdy nedokáže poskytnúť.

Aká je situácia na Slovensku

Problém závislosti detí od obrazoviek nie je výlučne britský. Podľa údajov citovaných na portáli vedanadosah.cvtisr.sk trávila polovica ročných detí pred obrazovkou menej ako hodinu denne, no u deväť- a desaťročných detí sa zaznamenal priemer štyri až päť hodín denne. To je výrazne nad odporúčanými limitmi a zároveň výrazne viac, než ukazujú britské štatistiky pre porovnateľnú vekovú skupinu.

Podľa výskumu publikovaného v odbornom časopise JAMA Pediatrics, ktorý cituje slovenský portál nextech.sk, deti sledujúce obrazovky priemerne dve hodiny denne dosahovali v deviatich rokoch horšie kognitívne výkony. Tento záver rezonuje s varovaním britských učiteľov o poklese kreativity, schopnosti riešiť problémy a tvorivého písania.

Na legislatívnej úrovni Slovensko aktívne hľadá riešenia. Ako informuje androidportal.sk, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením Samuela Migaľa pripravuje nový zákon o ochrane maloletých v digitálnom priestore, ktorého najvýraznejším bodom je návrh zakázať deťom do 16 rokov prístup na sociálne siete. Podľa spravy.stvr.sk štátny tajomník ministerstva Radoslav Štefánek uviedol, že veková hranica 16 rokov má najväčšiu mieru konsenzu medzi európskymi partnermi.

Ako informuje sme.sk, s vlastným návrhom zákona prišlo aj KDH: deti do 16 rokov by nemohli mať účet na sociálnych sieťach, mladiství od 16 do 18 rokov by ich mohli používať, no platformy by museli obmedziť návykové prvky. Na úrovni Európskej únie už pritom platí regulácia, podľa ktorej majú deti do 13 rokov na sociálne siete zákaz a mladiství do 16 rokov potrebujú súhlas zákonného zástupcu, ako uvádza ta3.com. Komentár na sme.sk zároveň upozorňuje na paradox zo zámorského prostredia: americké školy minuli v roku 2024 na vzdelávacie technológie 30 miliárd dolárov, pričom platí, že čím viac času deti trávia pred školskými obrazovkami, tým horšie sa učia.