Spánok detí sa skracuje a čísla sú alarmujúce. Medzinárodná štúdia odhalila, že priemerná dĺžka spánku detí klesla na historické minimum. Vedci bijú na poplach a odborníci vysvetľujú, čo za týmto trendom stojí. Príčin je viacero a väčšina z nich súvisí s moderným životným štýlom. Ako informuje denník Blesk, vedúca Centra výskumu spánku a chronobiológie z Národného ústavu duševného zdravia Jana Kopřivová o tom hovorila v relácii Epicentrum.

Podľa dát medzinárodnej štúdie HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) spia deti a dospievajúci v pracovné dni v priemere 7 hodín a 57 minút. Prvýkrát v histórii tak priemerná dĺžka detského spánku klesla pod hranicu 8 hodín. Norma pre dospelých je pritom podľa Jany Kopřivovej 7 až 9 hodín, pričom ideálny čas spánku sa s vekom mení.

Modré svetlo a umelé osvetlenie ako hlavní vinníci

Jedným z kľúčových faktorov skracovania spánku je podľa odborníčky dostupnosť umelého svetla. Kopřivová poukázala na štúdiu, ktorá jasne preukázala, že ľudia bez prístupu k elektrickej energii chodia spať skôr a spia dlhšie. Žiarovka síce existuje približne 150 rokov, no v posledných troch desaťročiach sa čoraz viac rozširujú takzvané biele LED diódy.

Práve tieto LED diódy predstavujú osobitný problém. Obsahujú vysoký podiel modrého svetla v svetelnom spektre, ktoré narúša uvoľňovanie melatonínu v tele. Melatonín je hormón regulujúci spánok a jeho potlačenie má priamy vplyv na to, kedy sa nám chce spať.

Falošný signál pre mozog

Kopřivová vysvetlila mechanizmus tohto javu: keď sa svietia svetlom obsahujúcim modrú zložku spektra, nástup melatonínu sa posúva a organizmus dostáva falošný signál o tom, že je deň. Telo si jednoducho myslí, že je stále svetlo, a nepripravuje sa na spánok.

Okrem samotného modrého svetla sú problémom aj aktivity spojené s elektronickými zariadeniami. Scrollovanie na sociálnych sieťach alebo hranie počítačových hier telo skôr nabudí, než by signalizovalo, že je čas ísť spať. Tieto aktivity sú teda škodlivé pre spánok dvojnásobne.

Kofeín ako podceňovaný faktor

Ďalším faktorom nepriaznivo ovplyvňujúcim kvalitu spánku je konzumácia nápojov s obsahom kofeínu. Podľa Kopřivovej nejde len o kávu tesne pred spaním. Odbúranie polovice dávky kofeínu trvá päť až sedem hodín, pričom táto hodnota je individuálne rôzna. Pitie takýchto nápojov popoludní preto rozhodne nie je dobrý nápad.

Puberta mení biologické hodiny detí

Okrem technológií zohráva dôležitú úlohu aj vek a biologický vývoj. Štúdia HBSC sleduje deti vo veku 11 až 15 rokov, čo je obdobie, keď začína alebo prebieha puberta. Práve v tomto čase sa u detí prirodzene posúva biologický rytmus smerom do neskorších hodín.

Kopřivová zdôraznila, že nejde o výmysel ani zlozvyk dospievajúcich. Je to biologická danosť, ktorej nemožno zabrániť, možno len zmierniť jej dopady. Ak sa však tento prirodzený posun skombinuje s používaním mobilov a umelým svetlom, situácia sa ešte zhoršuje.

Odborníčka uviedla konkrétny príklad: keď sa adolescentovi povie, aby vstával o piatej ráno, budí sa v čase jeho subjektívnej biologickej noci. V tom čase fyziologicky nie je pripravený vstávať ani podávať výkon v škole. S pribúdajúcim vekom sa ľudia vracajú k modelu ranného vtáčaťa, teda chodia skôr spať a skôr vstávajú. U dievčat toto obdobie vrcholí okolo 20. roku života, u chlapcov asi o rok neskôr.

Neskorší začiatok školy a ranné svetlo ako riešenia

Skracovanie spánku u dospievajúcich otvára debatu o tom, či by škola nemala začínať neskôr ako o 8:00. Kopřivová uviedla, že posun začiatku školskej dochádzky by stál za úvahu u detí na druhom stupni základných škôl a na stredných školách. Podľa nej ide o biologickú skutočnosť, ktorú spoločnosť vôbec nerešpektuje.

Čo hovorí Americká akadémia spánkovej medicíny

Americká akadémia spánkovej medicíny, ktorú Kopřivová označila za významnú inštitúciu, odporúča, aby škola začínala o 8:30 alebo neskôr. Experimenty, ktoré sa na túto tému uskutočnili, ukázali, že pri posunutí začiatku vyučovania sa dĺžka spánku žiakov predĺžila.

Ranné svetlo ako prirodzený synchronizátor

Menej sa podľa Kopřivovej hovorí o expozícii svetlu ráno a počas dňa, hoci ide o rovnako dôležitý faktor. Ranné svetlo má potenciál synchronizovať biologické rytmy a môže čiastočne zmierniť tendenciu dospievajúcich posúvať sa stále viac do noci. U väčšiny ľudí je vnútorná perióda biologických hodín mierne dlhšia ako 24 hodín, preto je ranné svetlo dôležité pre synchronizáciu so striedaním svetla a tmy.

Okrem veku zohráva úlohu aj genetika a vystavovanie sa svetlu, pričom práve svetelnú expozíciu možno podľa odborníčky aktívne ovplyvniť. Mobily by podľa Kopřivovej v spálniach vôbec nemali byť, a to ani u detí, ani u dospelých. Problémom totiž nie je len modré svetlo, ale aj samotné stimulujúce aktivity spojené s elektronickými zariadeniami.

Ako sa táto téma týka Slovenska

Slovensko je priamo súčasťou medzinárodnej štúdie HBSC, ktorej dáta odhalili rekordne krátky spánok detí. Podľa portálu hbscslovakia.com sa Slovensko zúčastňuje tejto štúdie každé štyri roky v spolupráci s WHO a najnovší cyklus prebieha v rokoch 2025/2026. Výsledky slovenského cyklu 2021/2022, ktorý skúmal spánok, duševnú pohodu, výživu a fyzickú aktivitu detí vo veku 11 až 15 rokov, sú dostupné na hbscslovakia.com.

Slovensko na problém mobilov u detí reagovalo aj legislatívne. Podľa portálu pravda.sk od 1. januára 2025 platí na slovenských základných školách zákon zakazujúci používanie mobilných telefónov. Mladšie ročníky ich nesmú používať vôbec, starší žiaci majú presne stanovené výnimky a za porušenie zákazu hrozí aj neospravedlnená hodina. Podľa výsledkov OECD prezentovaných ministerstvom školstva SR dosahujú deti v neregulovanom prostredí používania mobilov horšie výsledky.

Na závažnosť problému upozorňujú aj ďalšie slovenské inštitúcie. Komisár pre deti Jozef Mikloško podľa spravy.stvr.sk citoval taliansku asociáciu pediatrov s tým, že čím viac času trávia deti na sociálnych sieťach, tým väčšia je u nich depresia, a vyzval ministerstvo školstva na reguláciu mobilov. Úrad verejného zdravotníctva SR podľa uvzsr.sk uvádza, že dostatočný a kvalitný spánok je pre školopovinné deti a dospievajúcich nevyhnutný pre správne fyzické aj psychické fungovanie, pričom medzi hlavnými škodlivými faktormi výslovne uvádza modré žiarenie z elektroniky.