Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa opäť vystupňovalo a svetové trhy okamžite zareagovali prudkým rastom cien ropy. Severomorská ropa Brent zdražela o 5,4 percenta na 95,30 dolára za barel, zatiaľ čo americká ľahká ropa WTI pridala takmer šesť percent na 88,80 dolára za barel. Hormuzský prieliv, ktorým za bežných okolností prechádza pätina svetových dodávok ropy, Teherán opätovne uzavrel. Americké námorníctvo zaútočilo v Ománskom zálive na obchodnú loď plávajúcu pod iránskou vlajkou a prevzalo nad ňou kontrolu. Ako informuje Blesk.cz, americký prezident Donald Trump túto správu zverejnil na sociálnej sieti Truth Social.

Trump uviedol, že loď s názvom Touska ignorovala americkú blokádu iránskych prístavov v blízkosti Hormuzského prielivu a nereagovala na varovné výstrely. Podľa jeho slov plavidlo dostalo varovanie od amerického torpédoborca s riadenými strelami, aby zastavilo, no neuposlechlo. "Loď nášho námorníctva ich zastavila priamo na mieste tým, že prerazila otvor do strojovne," napísal Trump. Príslušníci americkej námornej pechoty majú nákladnú loď pod kontrolou a zisťujú, čo sa nachádza na palube.

Iránska reakcia a hrozba odvety

Velenie iránskych ozbrojených síl obvinilo Spojené štáty z porušenia prímerí a sľúbilo odvetu. Hovorca velenia uviedol, že loď plávala z Číny do Iránu. "Varujeme, že ozbrojené sily Iránskej islamskej republiky čoskoro zareagujú a odpovedia na toto ozbrojené pirátstvo zo strany amerických síl," cituje hovorcu agentúra Reuters. Ceny ropy po tomto vyhlásení opäť vzrástli.

Iránske revolučné gardy niekoľko hodín pred incidentom varovali, že akýkoľvek pokus o preplávanie Hormuzským prielivom bude považovaný za spoluprácu s nepriateľom. "Varujeme, že žiadna loď, a to akéhokoľvek typu, nesmie opustiť svoje kotevisko v Perzskom zálive či v Ománskom mori," uviedli gardy vo vyhlásení podľa agentúry AFP. Iránske námorné sily zastavili aj dva tankery plávajúce pod vlajkami Botswany a Angoly, ktoré sa pokúšali preplávať Hormuzským prielivom.

Britská vojenská námorná služba UKMTO informovala, že strela zasiahla tanker v blízkosti Hormuzského prielivu, pričom z útoku obvinila iránske revolučné gardy. Podľa tej istej služby gardy v sobotu zahájili paľbu aj na dve ďalšie obchodné plavidlá. Denník The Sun zverejnil zvukovú nahrávku, v ktorej sa kapitán indického tankeru pokúša v rádiovej komunikácii presvedčiť revolučné gardy, aby na plavidlo nestrieľali.

Rokovania v Islamabade a krehké prímerie

Americká delegácia a jej zloženie

Americký prezident Donald Trump oznámil, že v pondelok večer bude v pakistanskej metropole Islamabad americká delegácia, ktorá bude rokovať s Iránom o dohode. Biely dom oznámil, že delegáciu povedie viceprezident J. D. Vance. Zástupca Bieleho domu spravodajskému webu BBC potvrdil, že členmi delegácie budú aj Trumpovi poradcovia Steve Witkoff a Jared Kushner, ktorí sa zúčastnili aj predchádzajúcich rokovaní.

Postoj Iránu k rokovaniam

Iránsky prezident Masúd Pezeškján uviedol, že je potrebné využiť všetky rozumné diplomatické cesty na zníženie napätia so Spojenými štátmi. Zároveň zdôraznil, že Teherán je v komunikácii s Washingtonom obozretný a nedôverčivý, čo označil za "nepopierateľne nutné". Informovala o tom iránska štátna tlačová agentúra IRNA. Iránske médiá následne uviedli, že Irán nevyšle delegáciu do Islamabadu na rokovania s USA, pokiaľ bude pokračovať americká námorná blokáda lodí plávajúcich do Iránu.

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf po telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom uviedol, že Irán poďakoval Pakistanu za jeho úsilie sprostredkovať rokovania. Vo svojej správe zverejnenej na sieti X sa však Šaríf nijako nezmieňuje o tom, že by Irán odmietol ďalšie kolo rokovaní. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf v sobotu v noci uviedol, že v rokovaniach so Spojenými štátmi nastal pokrok, no od dosiahnutia záverečnej dohody sú obe krajiny podľa jeho vyjadrenia ďaleko.

Priebeh konfliktu a jeho obete

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára útoky proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými strelami a raketami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Pri útokoch zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr a bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád.

V Iráne boli popravení dvaja muži odsúdení na trest smrti za spoluprácu s izraelskou tajnou službou Mosad a za plánovanie útokov na iránskom území. V nedeľu o tom informovala agentúra Mízán spadajúca pod iránsku justíciu, píše Reuters. Dvojica bola obvinená z príslušnosti k špionážnej sieti napojenej na Mosad a údajne absolvovala výcvik v zahraničí vrátane irackého Kurdistánu. Boli odsúdení okrem iného za "nepriateľstvo voči bohu" a spoluprácu s nepriateľskými skupinami.

Vojenský potenciál Iránu a situácia na trhoch

Napriek americko-izraelským útokom Irán stále disponuje 40 percentami útočných dronov zo svojho predvojnového arzenálu. Po začiatku prímerí začal vykopávať bombardovaním zavalené podzemné bunkre a jaskyne, v ktorých skladuje balistické strely a zariadenia na ich odpaľovanie. Po dokončení týchto prác bude mať prístup k asi 70 percentám predvojnových zásob balistických striel a už teraz má k dispozícii približne 60 percent odpaľovacích zariadení. S odvolaním na údaje z vojenskej a spravodajskej komunity to uvádza denník The New York Times.

Americko-izraelské útoky na Irán síce značne poškodili väčšie iránske vojnové lode a prevádzky vyrábajúce balistické strely, no nijako nezmenšili schopnosť Teheránu udržať si kontrolu nad strategickým Hormuzským prielivom. Obchodné lode a tankery sú voči útokom relatívne lacných dronov bezbranné a iránske ozbrojené sily v prielive používajú aj malé člny. Nestabilný vývoj na Blízkom východe vyvoláva na trhu s komoditami aj akciami zmätok a neistotu, pričom analytici podľa agentúry ČTK očakávajú ďalšie výkyvy cien vrátane zdražovania ropy a posilňovania inflácie.

Iránsky režim blokuje štandardný prístup k internetu nepretržite od 28. februára, keď na Irán zaútočili Spojené štáty a Izrael. Vyplýva to z dát mimovládnej organizácie Netblocks, ktorá monitoruje kybernetickú bezpečnosť. Niektorí obyvatelia Iránu sa snažia blokádu internetu obísť používaním systému Starlink americkej spoločnosti SpaceX. Iránske úrady zadržali na severovýchode krajiny štyri osoby vrátane dvoch cudzincov, ktorých obviňujú zo špionáže v prospech Izraela a USA, pričom cudzinci údajne do krajiny priviezli zariadenia pre satelitný prístup k internetu.