Scenár ako z katastrofického filmu sa podľa najnovších vedeckých poznatkov stáva reálnou možnosťou, ktorú klimatológovia stále intenzívnejšie skúmajú. Desiatky popredných svetových vedcov upozorňujú, že kľúčový oceánsky systém, ktorý zásadne ovplyvňuje európske podnebie, môže v budúcnosti prekročiť takzvaný bod zvratu. Paradoxne by jedným z dôsledkov globálneho otepľovania mohlo byť výrazné ochladenie časti Európy. Všetko sa točí okolo rozsiahleho systému morských prúdov v Atlantickom oceáne, odborne nazývaného AMOC – Atlantická poludníková cirkulácia. Ako informuje portál Blesk Počasí, jeho známou súčasťou je aj Golfský prúd, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v regulácii európskeho klimatu.

Ako funguje obrovský oceánsky dopravný pás?

Princíp cirkulácie

Systém AMOC funguje ako gigantický dopravný pás planety. Teplá voda z tropických oblastí prúdi po povrchu oceánu na sever smerom k Európe. Cestou odovzdáva teplo do atmosféry a významne tak prispieva k tomu, že má Európa miernejšie podnebie ako oblasti na rovnakej zemepisnej šírke v Kanade alebo na Sibíri. Vďaka tomuto systému sú európske zimy podstatne teplejšie, než by zodpovedalo geografickej polohe kontinentu.

Prečo voda klesá ku dnu?

Keď teplá voda dorazí na sever, ochladí sa. Pretože je veľmi slaná, stáva sa hustejšou a klesá do hlbších vrstiev oceánu. Odtiaľ sa ako studený prúd postupne vracia späť na juh, kde sa celý proces opakuje. Tento systém fungoval po tisíce rokov relatívne stabilne. Podľa viacerých štúdií však v posledných desaťročiach vykazuje znaky oslabenia.

Prečo systém AMOC slabne?

Vplyv topenia grónského ľadovca

Jedným z hlavných dôvodov je zrýchľujúce sa topenie grónského ľadovca a rastúce množstvo zrážok v severnom Atlantiku. Do oceánu sa tak dostáva viac sladkej vody, ktorá má nižšiu hustotu ako voda slaná. To sťažuje klesanie ochladenej vody do hlbín oceánu a priamo narušuje fungovanie celého systému. Čím viac sladkej vody priteká, tým slabší je pohon celého oceánskeho dopravného pásu.

Najslabší prúd za posledných 1 600 rokov

Rekonštrukcie založené na nepriamych klimatických údajoch naznačujú, že AMOC môže byť najslabší približne za posledných 1 600 rokov. Priame merania prebiehajú teprve od roku 2004, preto sa starší vývoj odvodzuje z klimatických rekonštrukcií a modelov. Tento historický kontext dáva vedcom dôvod na vážne znepokojenie.

Riziko bodu zvratu a varovania vedcov

Čo ukazujú moderné klimatické modely?

Medzi klimatológmi panuje široká zhoda, že AMOC slabne. Menej jednoznačné je, ako blízko sa nachádza prípadnému bodu zvratu. Niektoré moderné klimatické modely naznačujú, že ak by systém prekročil kritickú hranicu, mohol by sa ďalej oslabovať aj bez ďalšieho výrazného vonkajšieho vplyvu. Presná poloha tohto bodu však zatiaľ nie je známa. Zatiaľ čo staršie hodnotiace správy IPCC označovali úplný kolaps AMOC do roku 2100 za nepravdepodobný, niektoré novšie štúdie upozorňujú, že riziko môže byť vyššie, než sa doteraz predpokladalo.

Otvorený list viac ako 40 klimatológov

Vážnosť situácie dokumentuje otvorený list Severickej rade, ktorý podpísalo viac ako 40 popredných klimatológov. Vedci v ňom upozorňujú, že riziko výrazného oslabenia alebo kolapsu AMOC môže byť v súčasných klimatických scenároch podceňované. Profesor Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum dopadov klimatu (PIK) uviedol: "Súčasné klimatické modely často nepočítajú so všetkými faktormi, ako je rýchlosť topenia grónského ľadu. Skutočný stav oceánu je preto pravdepodobne ešte vážnejší, než ukazujú niektoré oficiálne predpovede."

Tri hlavné hrozby pre Európu

Ak by sa systém prúdov v Atlantiku výrazne oslabil alebo úplne skolaboval, nešlo by o náhle zamrznutie počas niekoľkých dní. Zmeny by sa pravdepodobne rozvíjali v priebehu niekoľkých desaťročí. Vedci identifikujú tri hlavné oblasti ohrozenia:

• Výrazné ochladenie: V severnej a západnej Európe by podľa niektorých modelov mohli priemerné teploty klesnúť o niekoľko až viac ako desať stupňov Celzia. V strednej Európe by sa očakávali dlhšie a chladnejšie zimy, presný rozsah zmien však zostáva neistý.
• Problémy v poľnohospodárstve: Zmena rozloženia zrážok by mohla priniesť častejšie obdobia sucha aj intenzívnejšie prívalové dažde, čo by vážne komplikovalo produkciu potravín.
• Stúpanie hladiny morí: Oslabenie AMOC by mohlo prispieť k zvýšeniu hladiny mora najmä pozdĺž časti severoamerického pobrežia a ovplyvniť aj niektoré európske oblasti.

Otázkou pre vedu dnes nie je, či existujú znaky oslabenia AMOC – na tom sa väčšina výskumov zhoduje. Stále však nie je jasné, ako rýchlo bude tento proces pokračovať ani či sa systém skutočne priblížil bodu zvratu, z ktorého by návrat do pôvodného stavu bol mimoriadne obtiažny.

Čo to znamená pre Slovensko?

Téma AMOC nie je pre Slovensko abstraktná záležitosť. Podľa viacerých vedeckých štúdií publikovaných v časopisoch ako Nature Communications, na ktoré odkazuje portál iMeteo.sk, sa AMOC od polovice 20. storočia oslabil približne o 15 percent. Pre Slovensko môže oslabenie systému znamenať častejšie suchá, pokles letných zrážok a vyšší výpar – pričom, ako upozorňuje iMeteo.sk, už dnes je viditeľný pokles hladín podzemných vôd v niektorých regiónoch krajiny.

Aktuálnosť tejto hrozby potvrdzujú aj domáce dáta. Podľa portálu InterSucho.sk a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je od 1. decembra 2025 do 15. apríla 2026 zaznamenaný nedostatok atmosferických zrážok a negatívne sa vyvíjajúci trend pôdneho sucha počas jari 2026, s viditeľnými dopadmi na poľnohospodárstvo a lesníctvo. Klimatická nestabilita oceánskych prúdov teda nie je len teoretická hrozba – jej prejavy sú na Slovensku badateľné už teraz.

Denník N upozorňuje, že AMOC by sa mohol zastaviť už v polovici tohto storočia, pričom následky by boli drastické: prudké ochladenie Európy, chaos v počasí a rozvrat poľnohospodárstva. Portál Plénum.sk zasa uvádza, že ak by AMOC skutočne skolaboval, Slovensko a celá stredná Európa by sa museli pripraviť na dlhodobé ochladenie, častejšie extrémne počasie a narušenie poľnohospodárskych cyklov – zima by mohla prichádzať skôr a trvať dlhšie, čo by zasiahlo energetiku, ekonomiku aj zdravie obyvateľstva. Podľa agentúry SITA a portálu BývanieHrou niektoré modely naznačujú vyššie riziko sucha v častiach južnej Európy, zatiaľ čo inde by sa mohli meniť obdobia intenzívnych zrážok, čo by malo vplyv na poľnohospodárstvo, zásoby vody aj fungovanie ekosystémov.