Iránska armáda zverejnila záber, ktorý podľa jej tvrdení zachytáva zásah amerického stíhacieho lietadla F-35 protilietadlovou paľbou. Čiernobiely videozáznam ukazuje, ako je stroj zasiahnutý raketou, načo sa záznam náhle preruší. Ak by sa tvrdenie potvrdilo, išlo by o prvý prípad, keď bol americký F-35 úspešne zasiahnutý nepriateľskou paľbou v boji. Americké Centrálne velenie potvrdilo, že stíhačka bola nútená núdzovo pristáť počas bojovej misie nad Iránom. Ako informuje Daily Mail, kapitán Tim Hawkins uviedol: "Lietadlo bezpečne pristálo a pilot je v stabilizovanom stave."

Nie je jasné, či bol pilot zranený. Pristál na americkom základni na Blízkom východe. Menej ako hodinu po incidente Donald Trump vyhlásil pred novinármi, že iránske protilietadlové zbrane boli zlikvidované, a dodal: "Nikto na nás ani nestrelí."

Vojna vstúpila do 19. dňa: Útoky na ropné rafinérie a plynovodná infraštruktúra

Keď vojna vstúpila do svojho 19. dňa, Irán spustil viacero útokov na kľúčové ropné rafinérie v Perzskom zálive a uzavrel saudskoarabský ropný prístav na Červenom mori. Iránske drony zasiahli veľkú ropnú rafinériu v Haife v Izraeli, čo vyvolalo ďalšie otrasy na finančných trhoch. Americká ropa zdražela o 4,9 percenta, zatiaľ čo Brent – globálny referenčný ukazovateľ – vyskočil až na 118 dolárov za barel, čo predstavuje nárast o viac ako 60 percent od začiatku vojny. Plavidlo bolo zapálené pri pobreží Spojených arabských emirátov a ďalšie poškodené pri Katare, pričom iránsky dron zasiahol saudskoarabskú rafinériu na Červenom mori, ktorú krajina plánovala využívať ako alternatívnu vývoznú trasu.

Izrael v stredu zaútočil na jeden z kľúčových iránskych plynových polí Južný Pars. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu pochádza približne 80 percent všetkej elektriny vyrobenej v Iráne zo zemného plynu, čo znamená, že útok priamo ohrozuje zásobovanie krajiny elektrinou. Zemný plyn sa v Iráne využíva aj na vykurovanie domácností a varenie.

Reakcie politikov: Trump kritizoval Izrael, Iránsky prezident varoval pred nekontrolovateľnými následkami

Donald Trump v príspevku na sieti Truth Social v stredu večer obvinil Izrael z toho, že "koná v hneve", a tvrdil, že USA "o útoku nič nevedeli", pričom išlo o bombardovanie arabských energetických zariadení. Trump zároveň uviedol, že Izrael nebude znova útočiť na Južný Pars. Zároveň varoval na sociálnych sieťach, že ak Irán bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru Kataru, USA odvetia a "masívne vyhodia do vzduchu celé" toto pole. "Nechcem schvaľovať takúto mieru násilia a ničenia kvôli dlhodobým dôsledkom, ktoré to bude mať na budúcnosť Iránu," napísal Trump na sociálnych sieťach.

Iránsky prezident Masúd Pezeškján odsúdil útok na Južný Pars a varoval pred "nekontrolovateľnými následkami", ktoré by "mohli pohltit celý svet." Arabskí spojenci Ameriky boli útokmi Izraela a neschopnosťou USA im zabrániť rozhorčení. Trump predtým žiadal Izrael, aby sa zdržal útokov na iránsku energetickú infraštruktúru v súvislosti s rastúcimi obavami z rastu cien ropy, keďže čelí kľúčovým voľbám v novembri.

Pentagón a vojenské operácie: Tvrdenia o úspechoch a žiadosť o 200 miliárd dolárov

Vyhlásenia ministra obrany a náčelníka generálneho štábu

Minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii v Pentagóne vyhlásil, že iránska protivzdušná obrana bola americko-izraelskými údermi úplne "zrovnaná so zemou". Generál Dan Caine, predseda Zboru náčelníkov štábov, uviedol, že americké sily pokračujú v útokoch hlbšie na iránske územie, pričom bojové lietadlá prenasledujú iránske lode v Hormuzskom prielive a vrtuľníky útočia na iránske drony. Caine tiež uviedol, že americká armáda zhodila päťtisíclibrové bomby na podzemné sklady zbraní. Hegseth pred novinármi vyhlásil, že americká armáda "kontroluje osud" Iránu a dodal: "Irán má možnosť urobiť správne rozhodnutia."

Žiadosť o dodatočné financovanie a ciele vojny

Pentagón požiadal Biely dom o 200 miliárd dolárov v dodatočných prostriedkoch na vojnu s Iránom, uviedol vysokopostavený predstaviteľ administratívy, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity. Trumpova administratíva uviedla rôzne vojnové ciele, vrátane oslabenia iránskych raketových kapacít a jadrového programu. Likvidácia vrcholných predstaviteľov bola tiež prioritou pre USA a Izrael. Hegseth naznačil, že ďalší predstavitelia by mohli byť cieľom útokov, pričom konkrétne spomínal Iránske revolučné gardy a silu Basídž, ktorej veliteľ bol zabitý Izraelom skôr v tomto týždni.

Obete a humanitárna situácia: Tisíce mŕtvych a milión vysídlených

Počas vojny bolo v Iráne zabitých viac ako 1 300 ľudí. Izraelské útoky na Hizballáh v Libanone vysídlili viac ako milión ľudí, čo predstavuje zhruba 20 percent obyvateľstva, pričom libanonská vláda uvádza, že bolo zabitých viac ako 1 000 ľudí. Izrael tvrdí, že zabil viac ako 500 bojovníkov Hizballáhu. V Izraeli bolo iránskymi raketami zabitých 15 ľudí. Štyria ľudia boli tiež zabití na okupovanom Západnom brehu pri iránskom raketovom útoku, uviedli predstavitelia. Zahynulo najmenej 13 príslušníkov americkej armády.

Izraelský minister energetiky Eli Cohen priznal, že elektrorozvodná sieť v severnom Izraeli utrpela určité škody po poslednom iránskom útoku. Uviedol, že posádky obnovili dodávku elektriny do niektorých oblastí a pracujú na jej obnovení v ďalších. Medzi iránskymi energetickými zariadeniami zasiahnutými v posledných dňoch bol aj komplex jadrovej elektrárne Bušehr. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že nedošlo k žiadnym zraneniam a elektráreň neutrpela žiadne škody. Izrael vo štvrtok oznámil, že po prvýkrát zaútočil na iránske ciele v Kaspickom mori. Hovorca izraelskej armády podplukovník Nadav Šošani uviedol, že útoky zasiahli desiatky cieľov vrátane lodí, lodenice a veliteľského centra.

Iránsky súdny systém prostredníctvom spravodajskej agentúry Mizán oznámil vykonanie trestu smrti na troch mužoch zadržaných počas celoštátnych protestov v januári. Išlo o prvé takéto rozsudky, o ktorých je známe, že boli vykonané. Výskumné centrum Soufan so sídlom v New Yorku uviedlo v analytickej správe: "Izraelský výber cieľov v tejto vojne sa výrazne zameral na inštitúcie, predstaviteľov a infraštruktúru. Teraz sa snaží vyvinúť ďalší tlak na režim tým, že urobí životné podmienky pre civilistov neznesiteľnými."