Spojené štáty čelia kritickému nedostatku svojich najväčších nejadrových bômb. Americké letectvo vydalo naliehavý dokument, v ktorom žiada okamžité doplnenie zásob takzvaných bunkrových bômb GBU-57, známych aj pod názvom Massive Ordnance Penetrator. Podľa dostupných informácií môže byť v americkom arzenáli už len šesť kusov týchto zbraní. Situácia je priamym dôsledkom operácie Midnight Hammer, pri ktorej bolo použitých 14 z týchto bômb. Ako informuje Daily Mail, osemstranový dokument amerického letectva označuje doplnenie zásob za kriticky potrebné a navrhuje priame zadanie zákazky spoločnosti Boeing bez výberového konania.

Čo je GBU-57 a ako bola použitá

Bomba GBU-57, s hmotnosťou 30 000 libier a dĺžkou šiestich metrov, je najväčšou nejadrovou zbraňou, akú Spojené štáty vlastnia. Je navrhnutá na ničenie takzvaných tvrdých a hlboko zakopaných cieľov, medzi ktoré patria jadrové zariadenia, laboratóriá chemických a biologických zbraní či veliteľské a riadiace centrá. Podľa amerického letectva je jej účelom ničiť zbrane hromadného ničenia nepriateľa ukryté v dobre chránených zariadeniach. Sila dopadu tejto bomby bola prirovnaná k nárazu vlaku Amtrak pohybujúceho sa rýchlosťou 120 míľ za hodinu.

Bomby GBU-57 boli po prvýkrát použité v bojovom nasadení počas operácie Midnight Hammer v júni. Pri tejto operácii sedem strategických bombardérov B-2 Spirit zhodilo 14 kusov týchto bômb na iránske podzemné jadrové zariadenia vo Fordow a Natanz. Išlo o najväčší náklad výbušnín zhodený od druhej svetovej vojny. Celkovo bolo v roku 2009 objednaných 20 kusov GBU-57, pričom dodávka prebehla v roku 2015. Po použití 14 kusov pri operácii Midnight Hammer mohlo zostať v zásobách len šesť bômb.

Naliehavá zákazka pre Boeing a problémy s dodávkami

Priama zákazka bez výberového konania

Letecký dokument, ktorý bol podpísaný začiatkom februára vyššími dôstojníkmi a ktorého časti boli začiernené fixkou, konštatuje, že potreba nahradiť spotrebované bomby je natoľko naliehavá, že nie je priestor na štandardné výberové konanie. Zákazka v hodnote viac ako 100 miliónov dolárov má byť priamo zadaná spoločnosti Boeing, ktorá pôvodné bomby vyrobila v roku 2009. Dokument uvádza, že zadanie zákazky inému dodávateľovi by spôsobilo neprijateľné oneskorenia pri plnení požiadaviek vlády.

Dlhé dodacie lehoty a komplikácie

Dokument upozorňuje na dlhé dodacie lehoty spojené s obstarávaním komponentov a subkomponentov. Medzi faktory prispievajúce k týmto oneskoreniam patria clá a problémy s dodávateľskými reťazcami po pandémii. Predpokladaná dodávka chvostových súprav, ktoré zahŕňajú navigačný systém a slúžia na nahradenie spotrebovaných kusov, by sa mala začať až 10. januára 2028. Dokument varuje, že akékoľvek oneskorenie by ohrozilo bojovú pripravenosť a strategické odstrašovanie, sťažilo by úsilie o nešírenie jadrových zbraní a mohlo by viesť k stratám na životoch.

Spätné inžinierstvo a úspora času

V auguste sa armáde podarilo úspešne spätne skonštruovať kritický subkomponent zbraňového systému GBU-57, čím ušetrila štyri roky vývojovej práce. Na tento účel bola využitá technológia z balistického raketového systému ATACMS americkej armády. Dokument však uvádza, že spätné skonštruovanie všetkých komponentov GBU-57 by spôsobilo neprijateľné oneskorenia pri plnení operačných požiadaviek.

Nástupca GBU-57 a budúcnosť bunkrových bômb

Letecký dokument naznačuje, že po súčasnej objednávke sa ďalšia výroba GBU-57 neočakáva. Bomby GBU-57 majú byť nahradené novou zbraňou označovanou ako Next Generation Penetrator. Zmluva na prototypový návrh tejto novej bomby bola udelená až v septembri s časovým rámcom 18 až 24 mesiacov. V rozpočte amerického letectva na rok 2026 bolo na vývoj Next Generation Penetrator vyčlenených 107 miliónov dolárov. Nová bomba bude tiež slúžiť na ničenie podzemných cieľov, no bude ľahšia s hmotnosťou pod 22 000 libier a bude ju nosiť nový strategický bombardér B-21 Raider. Uvažuje sa aj o jej vybavení raketovým posilňovačom, vďaka ktorému by mohla byť vypálená z väčšej vzdialenosti, namiesto toho aby musela byť zhodená priamo nad cieľom.

V auguste Pentagon vyčlenil 123 miliónov dolárov na nahradenie bômb GBU-57 spotrebovaných pri operácii Midnight Hammer. Kým spoločnosť Boeing vyrába chvostové súpravy s navigačným systémom, samotné bomby vrátane výbušnín sa vyrábajú v závode na výrobu munície armády McAlester v štáte Oklahoma. Koncom roka 2024 táto základňa začala rozširovať kapacity na výrobu GBU-57.

Širší kontext konfliktu a vyjadrenie Trumpa

Prezident Trump v priebehu tohto týždňa uviedol, že zásoby americkej munície neboli nikdy vyššie ani lepšie, no zároveň dodal, že na najvyššej úrovni majú dobrú zásobu, ale nie sú tam, kde by chceli byť. Bomby GBU-57 by mohli byť potrebné aj na likvidáciu zvyškov iránskeho jadrového programu. Okrem toho by mohli nájsť uplatnenie v prípadnom budúcom konflikte so Severnou Kóreou alebo Čínou, keďže obe krajiny uchovávajú kľúčové prvky svojich jadrových programov v podzemí alebo vo vnútri hôr.

V sobotu Spojené štáty a Izrael spustili operáciu Epic Fury, pri ktorej bol zabitý ajatolláh Alí Chameneí. Od vtedy boli vykonané stovky leteckých útokov na iránske vládne, vojenské a jadrové ciele, hoci žiadny z nich nepoužil bomby GBU-57. Irán vypustil tisíce dronov a balistických rakiet na Izrael, americké základne a veľvyslanectvá v regióne, ako aj na energetické zariadenia v Perzskom zálive. Útoky smerovali dokonca aj na Cyprus, Turecko a Azerbajdžan. Iránska stratégia spočíva v spôsobení dostatočných strát a ekonomickej bolesti s cieľom prinútiť spojencov Ameriky, aby tlačili na prezidenta Trumpa, aby ustúpil. Iránske balistické rakety naďalej dopadajú na Izrael, pričom zabili 11 ľudí a narušili život miliónov. Ďalšie obete boli hlásené aj v arabských štátoch. Izraelská armáda zároveň oznámila nové útoky proti libanonskej militantnej skupine Hizballáh, ktorú podporuje Irán. Vojna si vyžiadala život šiestich amerických vojakov. Podľa predstaviteľov dotknutých krajín si konflikt vyžiadal najmenej 1 230 obetí v Iráne, viac ako 70 v Libanone a asi tucet v Izraeli. Vojna otriasla aj finančnými trhmi, ktoré sa vo veľkej miere riadia vývojom cien ropy.