Leto je v plnom prúde, vonku horúco a vy si na krku nahmatáte podivnú guľôčku. Prvá myšlienka? Asi to bude z tej ľadovej klimatizácie v kancelárii, alebo vás predsa len štípol komár. Väčšinou sú príčiny skutočne banálne, no niekedy sa oplatí spozornieť. Lymfatické uzliny fungujú ako dokonalé biologické filtre nášho tela. Ako informuje portál Blesk, akonáhle lymfatický systém zachytí v organizme akúkoľvek infekciu, v najbližšej uzline sa začnú masívne množiť biele krvinky, aby hrozbu zlikvidovali. Práve tento rýchly nápor imunitných buniek spôsobí, že uzlina opuchne a zväčší sa. V lete má náš imunitný systém kvôli teplotným šokom či hmyzu plné ruky práce. Ako ale spoznať, či uzlina len prirodzene bojuje s letnou angínou, alebo vysiela varovný signál, ktorý by sme nemali ignorovať?

Letní vinníci, ktorých nemusíte hneď tušiť

Keďže sú letá stále horúcejšie, trávi väčšina z nás čoraz viac času v klimatizovaných priestoroch. Práve skok z tridsaťstupňového tepla do vychladeného auta alebo vypitie ľadového nápoja spôsobí lokálne podchladenie slizníc, na ktorom sa okamžite pomnoží vírus. Uzliny na krku pod čeľusťou bleskovo opuchnú. Ak sa namiesto klimatizácie ochladzujeme prirodzenejším spôsobom, teda kúpaním v prírodných vodných zdrojoch, môžu sa nám do uší dostať baktérie. Infekcia zvukovodu spoľahlivo aktivuje drobné, no veľmi citlivé uzliny za ušami a na strane krku.

V lete je tiež stále častejšie premnožený hmyz, ktorý nám doslova pije krv: komáre, ovady a kliešte. Ak si uhryznutie na nohe či ruke rozškriabete, zanesieme si do kože povrchovú infekciu. Uzliny v slabinách (pre nohy) alebo v podpazuší (pre ruky) sa okamžite zväčšia, aby infekciu nepustili ďalej do tela. Všetky tieto príčiny sú v poriadku a signalizujú, že imunitný systém pracuje v prospech organizmu.

Hodná verzus varovná uzlina: Ako ich rozoznať

Existuje však dôvod zväčšenia uzlín, ktorý je oveľa menej častý, o to závažnejší: zhubné onkologické ochorenie krvotvorby, napríklad malígny lymfóm a chronická lymfocytárna leukémia. Dobrou správou je, že pri včasnom záchyte sú dnes tieto ochorenia dobre liečiteľné a v mnohých prípadoch dokonca úplne vyliečiteľné. Lekári používajú jednoduchú sadu pravidiel, podľa ktorých uzliny hodnotia.

Bolesť a konzistencia

Bežne opuchnutá uzlina je na dotyk citlivá, niekedy až pulzuje. Varovná uzlina, ktorá môže signalizovať lymfóm alebo leukémiu, je naopak zväčšená, no paradoxne vôbec nebolí, ani keď na ňu zatlačíme. Čo sa týka konzistencie, bežne opuchnutá uzlina je mäkká až pružná a pripomína zrelú guľôčku hrozna. Varovná uzlina je tuhá až tvrdá a na pohmat pôsobí ako guma, chrupavka alebo kamienok.

Pohyblivosť a spôsob zväčšovania

Bežne opuchnutá uzlina sa pod kožou dá ľahko posúvať prstom. Varovná uzlina je pevne fixovaná k podkladu a nehýbe sa. Dôležitý je aj spôsob, akým sa uzlina zväčšuje. Bežná uzlina reagujúca na infekciu vyrastie počas noci a do dvoch až troch týždňov sa zmenší. Varovná uzlina rastie pomaly, no vytrvalo. Nezmenšuje sa ani po týždňoch, naopak sa stále zväčšuje.

Správne letné samovyšetrenie a zlaté pravidlo troch týždňov

Uzlina sa nemačká ako pupienok v puberte, tým ju len zbytočne podráždite. Správny postup je elegantný a jemný. Použite bríška troch prostredných prstov, nie ich špičky, a vykonávajte jemný krúživý pohyb s miernym tlakom proti podkladu, teda kosti alebo svalu. Vyšetrujte sa v pokoji, ideálne vo sprche, keď je koža uvoľnená. Sledujte symetriu: ak nahmatáte uzlinu na ľavej strane krku, siahnite si, ako vyzerá rovnaká oblasť vpravo.

Ľudské telo je dokonalý systém. Ak za zväčšenou uzlinou stojí angína z klimatizácie alebo zápal zo štípanca, uzlina sa musí začať scvrkávať najneskôr do dvoch až troch týždňov od chvíle, keď odozneli hlavné príznaky alebo keď sa zahojila koža. Ak na tele objavíte uzlinu, ktorá je väčšia ako guľôčka hrášku, je tvrdá, vôbec nebolí, nehýbe sa a všímate si ju dlhšie ako mesiac, nechajte ju skontrolovať praktickým lekárom. Ten vás v prípade pochybností pošle na nebolestivé ultrazvukové vyšetrenie, ktoré pomôže určiť, čo sa vo vnútri deje.

Ako je na tom Slovensko

Lymfóm a chronická lymfocytárna leukémia nie sú len vzdialené diagnózy zo zahraničných správ. Podľa údajov portálu lymfom.sk a genetickesyndromy.sk sa na Slovensku ročne diagnostikuje približne 510 nových prípadov lymfómu. Podľa rovnakého zdroja je lymfóm najčastejším hematologicko-onkologickým ochorením a zároveň tretím najčastejším detským onkologickým ochorením.

Chronická lymfocytárna leukémia má podľa slovenských odborných zdrojov lymfom.sk a hematology.sk incidenciu tri až štyri prípady na 100 000 obyvateľov ročne. Znepokojujúci je pritom fakt, ktorý uvádza portál lymfom.sk: až 60 percent pacientov s CLL nemá pri diagnostikovaní žiadne príznaky. Choroba sa u nich odhalí náhodne, napríklad pri rutinnom krvnom teste. Muži po päťdesiatke bývajú diagnostikovaní dvakrát častejšie než ženy v rovnakom veku. Podľa portálu zdravopedia.sk sa päťročné prežitie pri CLL odhaduje na 87,2 percenta. Portál lymfom.sk zároveň upozorňuje, že CLL je považovaná za vzácne ochorenie a niektorí pacienti žijú s diagnózou dlhé roky úplne bez liečby, no choroba má tendenciu sa pomaly zhoršovať. Práve preto je letné samovyšetrenie lymfatických uzlín, o ktorom hovorí tento článok, mimoriadne dôležité aj pre slovenských čitateľov.