Blízkovýchodný konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom naďalej otriasa medzinárodnou politikou. Americký prezident Donald Trump sa po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem ostro pustil do Aliancie a obvinil ju zo zlyhania. Dvoj týždňové prímerie medzi USA a Iránom síce prinieslo dočasné upokojenie, no situácia v regióne zostáva mimoriadne napätá. Správu priniesol portál Blesk. Trumpove vyjadrenia na sociálnej sieti Truth Social vyvolali rozruch nielen v Európe, ale aj v radoch samotného NATO.

Trump obvinil NATO zo zrady a pohrozil odchodom

Donald Trump po súkromnom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem zverejnil na sociálnej sieti ostrý príspevok. "NATO tu nebolo, keď sme ho potrebovali, a nebude tu ani vtedy, až ho budeme potrebovať znovu. Pamätajte na Grónsko, ten obrovský, zle spravovaný kus ľadu!!!" napísal americký prezident. Trump tvrdí, že partneri v NATO Spojeným štátom počas konfliktu s Iránom nepomohli.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová pred stretnutím uviedla, že Trump považuje NATO za organizáciu, ktorá počas americko-izraelskej vojny s Iránom neprešla skúškou a zlyhala. "Je dosť smutné, že sa NATO v posledných šiestich týždňoch obrátilo chrbtom k americkému ľudu, keď to bol práve americký ľud, kto financoval ich obranu," povedala Leavittová novinárom. Na otázku, či Trump plánuje hovoriť o možnom odchode z NATO, odpovedala kladne.

Rutte po stretnutí v rozhovore pre stanicu CNN pripustil, že niektoré krajiny Aliancie v tejto skúške neuspeli. Zároveň však zdôraznil, že veľká väčšina európskych členov NATO bola podľa neho Spojeným štátom počas vojny proti Iránu nápomocná. Trump mu podľa Rutteho na stretnutí opäť oznámil, že je z NATO sklamaný.

Prímerie a podmienky dohody

Trump v noci na 9. apríla stredoeurópskeho času uviedol, že súhlasil s prerušením úderov na Irán na dva týždne, pričom podmienkou je otvorenie Hormuzského prielivu Teheránom. Írán s prímerím súhlasil a Trump dohodu označil za absolútne víťazstvo Spojených štátov. Teherán podľa neho navrhol "funkčný" desaťbodový plán, ktorý by mohol pomôcť definitívne ukončiť vojnu.

Krátko pred polnocou washingtonského času Trump na Truth Social pohrozil, že ak by dohoda nebola dodržaná, "začne paľba odznova, väčšia a lepšia a silnejšia, než ktokoľvek kedy videl." Zdôraznil, že súčasťou dohody musí byť aj to, že Írán nebude mať jadrové zbrane. Všetky lode, letectvo a vojenský personál USA zostanú podľa neho nasadené v blízkosti Iránu až do uzavretia a plného dodržiavania skutočnej mierovej dohody.

Rokovania v Islamabáde

Iránska delegácia dorazila do Islamabádu na rokovania s USA o riešení krízy na Blízkom východe. Iránsky veľvyslanec v Pakistane Rezá Amirí Moghadam to oznámil na sociálnej sieti X. "Napriek skepse iránskeho verejného mienenia kvôli opakovanému porušovaniu prímeria zo strany izraelského režimu príde dnes večer iránska delegácia do Islamabádu na seriózne rokovania týkajúce sa desiatich bodov navrhnutých Iránom," napísal veľvyslanec. Pakistanské úrady vyhlásili na 9. a 10. apríla v Islamabáde a susednom Rávalpindí voľno, pričom toto rozhodnutie nebolo oficiálne vysvetlené.

Reakcie európskych lídrov

Nemecký kancelár Friedrich Merz privítal uzavretie dvojtýždňového prímeria a uviedol, že cieľom musí byť vyrokovať v nasledujúcich dňoch trvalý koniec iránskej vojny. Nemecko podľa neho diplomatické úsilie podporuje a vhodným spôsobom prispeje aj k zabezpečeniu voľnej plavby Hormuzským prielivom. Merz podľa denníka Bild v ten deň telefonoval s Trumpom. Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová vyzvala na úplné otvorenie Hormuzského prielivu a na to, aby lode v ňom mohli preplávať bez nutnosti platiť poplatky. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot odsúdil izraelské útoky na Libanon.

Obete a útoky napriek prímerie

Napriek vyhlásenému prímerie pokračovali v regióne vojenské operácie. Pri izraelských úderoch na Libanon 8. apríla zahynulo podľa libanonskej civilnej obrany najmenej 254 ľudí a zranených bolo najmenej 722 osôb. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že medzi obeťami je aj 12 zdravotníkov, ktorí zahynuli na juhu krajiny. Proiránske hnutie Hizballáh si vyhradilo právo odpovedať na tieto izraelské útoky, ktoré v prehlásení označilo za masaker.

Trump označil pokračujúce izraelské útoky na Libanon za samostatnú potýčku, ktorá podľa neho nie je zahrnutá v dvojtýždňovom prímerí. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na tlačovej konferencii vyhlásil, že prímerie vo vojne s Iránom neznamená koniec a že sa netýka hnutia Hizballáh, na ktorého pozície v Libanone bude Izrael naďalej útočiť.

Najmenej tri arabské krajiny Perzského zálivu uviedli, že napriek dohodnutému prímerie čelili dronovým útokom. Saudská Arábia a Katar drony zneškodnili, v Kuvajte však spôsobili škody na zariadeniach ropného priemyslu, elektrárňach a zariadeniach na odsoľovanie vody. Katar a Kuvajt z útokov obvinili Teherán. Írán medzitým zastavil ropné tankery preplávajúce Hormuzským prielivom s odôvodnením, že Izrael porušil podmienky prímeria.

Energetická kríza a reakcie na medzinárodnej scéne

Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová upozornila, že energetická kríza spôsobená konfliktom na Blízkom východe nebude krátkodobá. Hormuzským prielivom, ktorý bol Iránom počas mesiaca vojny z veľkej časti zablokovaný, prechádza podľa nej približne 8,5 percenta skvapalneného zemného plynu pre EÚ, sedem percent ropy a 40 percent leteckého paliva a nafty pre únijný blok. "Nemali by sme si robiť ilúzie o tom, že táto kríza, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje ceny energií, bude krátkodobá. Nebude," uviedla Itkonenová.

Americké akcie po oznámení dvojtýždňového prímeria zahájili obchodovanie s výraznými ziskami. Index Nasdaq Composite v úvode pridával 3,65 percenta nad 22 821 bodov, širší index S&P 500 vykazoval rast o 2,1 percenta nad 6 754 bodov a Dowov Jonesov index mal k dobru 0,85 percenta nad 46 978 bodov. Naopak dolár bol najnižšie za mesiac.

Český prezident Petr Pavel v diskusii uviedol, že je potrebné počkať, či prímerie prinesie konkrétne výsledky a či nebude obnovená bojová činnosť. "Otázkou zostáva, či sme vôbec niečo dosiahli," povedal Pavel, ktorý bol spolu s bývalou slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou hosťom špeciálu na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Pákistánský premiér Šahbáz Šaríf vyzval všetky strany zapojené do konfliktov v regióne, aby boli zdržanlivé a dodržiavali prijaté dvojtýždňové prímerie.

Priebeh konfliktu od jeho začiatku

Spojené štáty a Izrael zahájili 28. februára útoky proti Iránu, ktoré zažali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali útočiť dronmi, balistickými strelami a raketami nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Pri útokoch zahynul iránsky duchovný vodca Alí Chameneí, minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr, bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád a ďalší. V dôsledku faktickej blokády Hormuzského prielivu zo strany Iránu výrazne vzrástli ceny ropy a plynu na svetových trhoch. Iránske ozbrojené sily oznámili, že budú podporovať hnutia odporu v Libanone, Palestíne, Jemene a Iraku.