Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že prímerie s Iránom nechce a útoky zastaví až vtedy, keď to sám uzná za vhodné. Izrael podľa neho bude pripravený vojnu ukončiť až v momente, keď to budú chcieť Spojené štáty. Trump zároveň označil spojencov z NATO za zbabelcov, pretože odmietajú pomôcť USA so znovuotvorením Hormuzského prielivu. Šéf Bieleho domu dodal, že by bolo podľa neho vhodné, keby sa do zabezpečenia bezpečného prieplochu Hormuzským prielivom zapojili krajiny ako Japonsko či Čína. Ako informuje Blesk.cz, dianie na Blízkom východe naďalej eskaluje a prináša závažné dôsledky pre celý svet. Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že NATO bez USA je len papierový tiger, pričom znovuotvorenie Hormuzského prielivu označil za jednoduchý vojenský manéver predstavujúci pre spojencov len malé riziko.

Hovorca iránskych revolučných gárd zabitý po vyhlásení o balistických strelách

Hovorca iránskych revolučných gárd Alí Mohammad Náíní dnes poprel tvrdenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že Irán po 20 dňoch vojny už nie je schopný vyrábať balistické strely. Krátko po tomto vyhlásení bol Náíní podľa revolučných gárd zabitý pri izraelskom útoku, informovala agentúra AFP. Konflikt si vyžiadal životy viacerých vysokopostavených iránskych predstaviteľov. Pri úderoch zahynul iránsky duchovný vodca Alí Chameneí, iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr aj bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád. Izraelský minister obrany Jisrael Kac označil útoky Izraela a Spojených štátov na ciele v Iráne za preventívny útok.

Vojna sa šíri: Výbuchy, drony a rakety naprieč regiónom

Explózie sa od útoku na Irán ozývajú aj z Kataru, Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie, Iraku a Izraela, kde Teherán uskutočňuje svoju odvetu. V centre Jeruzalema dopadol kus rakety len niekoľko stoviek metrov od posvätných miest. Agentúra AFP uviedla, že môže ísť o trosky iránskej strely alebo o raketu izraelskej protivzdušnej obrany. Izraelská armáda informovala o škodách v uliciach starého mesta a miestne úrady potvrdili zranenie jednej osoby. Pred dopadom trosiek sa v Jeruzaleme rozozneli sirény a následne boli počuť dva až tri silné výbuchy. Spojené štáty a Izrael podľa iránskej tlačovej agentúry Tasním s odvolaním na miestne úrady bombardovali a zničili aj 16 iránskych nákladných lodí v dvoch prístavných mestách na juhu Iránu pri ústí Hormuzského prielivu.

Mešita Al-Aksá zostáva zatvorená po prvý raz od roku 1967

Mešita Al-Aksá, jedno z najposvätnejších moslimských miest v Jeruzaleme, zostáva aj dnes na sviatok íd al-fitr, ktorý ukončuje mesačný pôst ramadánu, pre veriacich naďalej zatvorená. Podľa britského denníka The Guardian sa tak stane po prvý raz od roku 1967. Izraelské úrady držia mešitu zatvorenú od začiatku izraelsko-americkej vojny proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára. Palestínski veriaci sú tak nútení vykonávať svoje sviatočné modlitby mimo areálu mešity.

NATO upravuje misiu v Iraku, Poľsko evakuovalo vojakov

Severoatlantická aliancia dnes uviedla, že upravuje podobu svojej misie v Iraku. Reagovala tak na správy o sťahovaní vojakov aliančných krajín z Iraku v súvislosti s pokračujúcou vojnou USA a Izraela s Iránom. Podľa agentúry AP sťahuje NATO bezpečnostnú poradnú misiu kvôli iránskym útokom. Poľský minister obrany medzitým na sieti X oznámil, že Poľsko z Iraku evakuovalo svojich vojakov. Hovorkyňa aliancie Allison Hartová pre agentúru Reuters uviedla: "Môžeme potvrdiť, že v rámci misie NATO v Iraku upravujeme svoj prístup. Bezpečnosť a ochrana našich pracovníkov sú pre nás prvoradé." Dodala, že politický dialóg a praktická spolupráca medzi NATO a Irakom budú pokračovať.

Ekonomické dopady konfliktu: Benzín, akcie aj sankcie

Konflikt na Blízkom východe spôsobuje výrazné ekonomické otrasy. Priemerná cena benzínu na čerpacích staniciach v USA vzrástla podľa štvrtkovej správy motoristickej organizácie AAA od začiatku tohto mesiaca o viac ako 30 percent na 3,88 dolára za galón, čo predstavuje takmer 22 korún za liter. Prieskum Reuters/Ipsos, do ktorého sa zapojilo viac ako 1 500 dospelých Američanov, ukázal, že rast cien benzínu už má negatívne dopady na finančnú situáciu domácností v Spojených štátoch a tieto domácnosti predpokladajú ďalší rast nákladov na pohonné hmoty. Konflikt ochromil lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým bežne prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a plynu.

Európske akcie oslabili, španielska vláda navrhla balík za päť miliárd eur

Európske akcie dnes opäť výrazne oslabili kvôli obavám z negatívnych hospodárskych dopadov konfliktu. Paneurópsky index STOXX Europe 600 klesol o 1,78 percenta na 573,28 bodu a obchodovanie tak uzavrel najnižšie od novembra minulého roka. Index frankfurtskej burzy DAX sa prepadol o 2,01 percenta a uzavrel na 22 380,19 bodu, najnižšie od apríla minulého roka. Španielska vláda navrhla opatrenia v hodnote päť miliárd eur, čo predstavuje takmer 123 miliárd českých korún, aby zmiernila dopady konfliktu na domáce ceny elektriny a pohonných hmôt. Po mimoriadnom zasadnutí vlády to oznámil predseda španielskej vlády Pedro Sánchez. Opatrenia, ktoré ešte musí schváliť parlament, zahŕňajú zníženie dane z pridanej hodnoty pri elektrine, zníženie cien pohonných hmôt a subvencie na palivá v poľnohospodárskom sektore a v doprave.

Americké ministerstvo financií uvalilo sankcie na sieť financujúcu Hizballáh

Americké ministerstvo financií dnes oznámilo sankcie proti 16 subjektom a jednotlivcom napojeným na finančníka libanonského militantného hnutia Hizballáh, ktorým je Alaa Hasan Hamíja. Ten podľa vyhlásenia ministerstva dohliadal na sieť firiem spravovaných rodinnými príslušníkmi a dôverníkmi a prostredníctvom nich získaval peniaze pre Hizballáh. Firmy sídlia v Libanone, Sýrii, Poľsku, Slovinsku, Katare a Kanade a podľa americkej vlády sa im od roku 2020 podarilo pre Hizballáh získať viac ako 100 miliónov dolárov, čo predstavuje 2,1 miliardy českých korún. Minister financií Scott Bessent podľa vyhlásenia zverejneného na webe ministerstva uviedol: "Irán je hlavou hada, pokiaľ ide o globálny terorizmus, a jeho prostredníci, ako napríklad Hizballáh, vykonávajú misiu Teheránu s cieľom zasievať chaos a deštrukciu za hranicami."

Zadržanie pri vojenskej základni a Švajčiarsko odmieta vývoz zbraní

Britská polícia zadržala muža iránskej národnosti a ženu neznámeho pôvodu po tom, čo sa pokúsili vstúpiť do areálu vojenskej základne, v ktorej kotvia jadrové ponorky. S odvolaním na políciu a námorníctvo o tom informoval server BBC. Polícia uviedla, že vo štvrtok okolo 17:00 miestneho času zadržala poblíž škótskej námornej základne HMNB Clyde 34-ročného muža a 31-ročnú ženu. Podľa britského námorníctva sa neúspešne pokúsili vstúpiť do priestorov základne. Národnosť ženy zatiaľ nie je známa, podľa BBC pravdepodobne nie je Iránka. Švajčiarsko v súlade so svojou neutralitou nepovolí v súčasnosti žiadny vývoz zbraní do Spojených štátov, ktoré sú zapojené do vojnového konfliktu proti Iránu. Vláda alpskej konfederácie zároveň poznamenala, že licencie na vývoz zbraní do Izraela Švajčiarsko nevydalo už niekoľko rokov a rovnaké obmedzenie platí aj pre Irán.

Ukrajina pomáha piatim krajinám a Irán popiera útoky na susedov

Ukrajina pomáha piatim krajinám na Blízkom východe a v Perzskom zálive čeliť útokom iránskych dronov. O podporu požiadali aj Spojené štáty a európske krajiny, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina podľa neho tiež skúma, či by sa mohla podieľať na obnovení bezpečnosti v Hormuzskom prielive. Zelenskyj uviedol: "Naše tímy už spolupracujú s piatimi krajinami v boji proti dronom šáhed, poskytli sme expertné posúdenie a pomáhame budovať obranný systém." Iránsky duchovný vodca Modžtaba Chameneí dnes odmietol, že by Irán útočil na Turecko a Omán, a v písomnom vyhlásení k sviatku Nourúz dodal, že Irán chce posilňovať vzťahy so susednými krajinami. Chameneí, ktorý nahradil na čele Iránu svojho otca zabitého izraelskými a americkými údermi, sa od začiatku konfliktu neobjavil na verejnosti. Podľa tureckých oznámení zničili jednotky Severoatlantickej aliancie od začiatku bojov 28. februára už niekoľko iránskych rakiet, ktoré vstúpili do vzdušného priestoru krajiny. Trumpova administratíva podľa webu Axios zvažuje obsadenie alebo blokádu iránskeho ostrova Charg, ktorý slúži ako exportný terminál pre 90 percent iránskeho vývozu ropy, s cieľom prinútiť Teherán k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu.