Napätie na Blízkom východe dosahuje kritický bod. Americký prezident Donald Trump dal Iránu 48-hodinové ultimátum – odblokujte Hormuzský prieliv, inak začneme ničiť iránske elektrárne. Teherán odpovedal jasne: ak k útoku dôjde, zaútočíme na izraelské elektrárne aj na elektrárne zásobujúce americké základne v regióne. Ultimátum vyprší dnes. Ako informuje Blesk.cz, iránske revolučné gardy toto varovanie zverejnili v pondelok ráno v oficiálnom vyhlásení podľa agentúry Reuters.

Konflikt, ktorý vypukol 28. februára, sa za viac ako tri týždne rozrástol do rozsiahlej vojny s dopadmi na celý región aj globálnu ekonomiku. Výbuchy sa ozývajú z viacerých krajín, ceny ropy a zlata prudko kolíšu a medzinárodné inštitúcie hľadajú spôsoby, ako zmierniť škody.

Ultimátum a hrozby: čo stojí v stávke

Iránske revolučné gardy vo svojom vyhlásení uviedli, že ak USA skutočne zaútočia na iránske elektrárne, Teherán Hormuzský prieliv úplne uzavrie. Zároveň pohrozili úplným zničením spoločností s americkými akciami a označili energetické zariadenia v krajinách s americkými základňami za legitímne ciele.

Iránska rada obrany šla ešte ďalej – varovala, že v prípade pozemnej invázie USA pristúpi Irán k zaminovaniu Perzského zálivu a útokom na elektrárne v celom regióne. Hormuzský prieliv pritom zostáva podľa agentúry Reuters čiastočne otvorený: zástupca Iránu pri námornej agentúre OSN Alí Músáví uviedol, že lodiam, ktoré nepatria nepriateľom Iránu, je prechod umožnený po koordinácii bezpečnostných opatrení s Teheránom. Írán podľa neho bude naďalej spolupracovať s Medzinárodnou námornou organizáciou na zlepšení námornej bezpečnosti v Perzskom zálive.

Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Donald Trump sa v nedeľu večer zhodli v telefonickom rozhovore na nutnosti znovu otvoriť Hormuzský prieliv. Hovorca Downing Street pre BBC uviedol, že obaja predstavitelia diskutovali o aktuálnej situácii na Blízkom východe a zdôraznili potrebu obnovenia celosvetovej námornej dopravy.

Vojenské operácie a obete konfliktu

Izrael a Spojené štáty zaútočili od 28. februára na rad cieľov v Iráne. Izraelský minister obrany Jisrael Kac označil tieto útoky za preventívne. Pri náletoch zahynul iránsky duchovný vodca Alí Chameneí, minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr aj bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád.

Izraelská armáda v noci na pondelok znovu útočila na Teherán. Podľa agentúry AFP oznámila rozsiahlu vlnu útokov proti infraštruktúre režimu. Agentúra Fars hlásila výbuchy z Teheránu. Pri útoku na iránske mesto Bandar-Abbás zahynul podľa agentúry Tasnim jeden člen ostrahy miestneho rozhlasového a televízneho vysielača. Rijád bol podľa saudskoarabského ministerstva obrany v noci terčom útoku dvoch balistických rakiet, informovala agentúra AFP.

Útoky v Iraku a Libanone

Rakety a bezpilotné lietadlá zaútočili v ôsmich vlnách na americký diplomatický a logistický areál na medzinárodnom letisku v irackom Bagdade. Podľa agentúry AFP sa k útokom na americké ciele v Iraku hlásia ozbrojené frakcie v solidarite s Iránom. Vysoký bezpečnostný predstaviteľ uviedol, že niektoré rakety dopadli v okolí základne. V priľahlej štvrti bolo podľa policajného zdroja nájdené vozidlo prevážajúce raketový odpaľovač.

Libanon a Hizballáh

Izraelská armáda uviedla, že pri sobotnom útoku v libanonskom meste Madždal Salm zabila Abú Chalíla Bardžího, veliteľa elitnej jednotky Hizballáhu známej ako Radván, a ďalších dvoch jej členov. Na juhu Libanonu armáda v noci zasiahla aj ďalšiu infraštruktúru tohto hnutia. Izraelský minister obrany Jisrael Kac a premiér Benjamin Netanjahu nariadili armáde urýchliť demoláciu libanonských domov v takzvaných frontových dedinách. Armáda dostala rozkaz okamžite zničiť všetky mosty cez libanonsku rieku Lítání, ktoré minister označil za využívané na teroristické aktivity.

Ekonomické dopady: ropa, zlato a strategické zásoby

Ceny ropy na začiatku nového týždňa výrazne vzrástli. Cena severomorskej ropy Brent vykazovala krátko pred 09:00 rast o 1,6 percenta na takmer 114 dolárov za barel. Americká ľahká ropa WTI si v rovnakom čase pripísala 3,4 percenta a predávala sa za takmer 101,60 USD za barel. V piatok sa cena dostala na najvyššiu úroveň od polovice roka 2022.

Zakladateľ firmy Commodity Context Rory Johnston k situácii uviedol: "Touto 48-hodinovou lehotou sa Trump podľa všetkého dostal do slepej uličky. Je veľmi nepravdepodobné, že by Teherán súhlasil s Trumpovými podmienkami v takto skrátenom časovom horizonte pod hrozbou útoku. A Irán je zjavne schopný a ochotný reagovať na akúkoľvek eskaláciu."

Cena zlata kvôli dopadom vojny a možnosti zvyšovania úrokov klesla o viac ako osem percent na 4 120 USD za uncu. Striebro stratilo takmer deväť percent. Členské krajiny Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sa 11. marca dohodli na uvoľnení rekordných 400 miliónov barelov ropy zo strategických zásob, čo predstavovalo asi 20 percent celkových zásob. Šéf IEA Fatih Birol uviedol, že agentúra zvažuje ďalšie uvoľnenie zásob, pričom vojna podľa neho ohrozuje globálnu ekonomiku. Dodal, že IEA nebude rozhodovať na základe konkrétnej úrovne cien ropy.

Spojené štáty na vojnu v Iráne doteraz vynaložili viac ako 27,6 miliardy dolárov, čo predstavuje viac ako 583,7 miliardy korún. S odvolaním na analytický portál Iran War Cost Tracker na to upozornil ukrajinský web RBC-Ukraine. Podľa tohto portálu vychádza suma z údajov Pentagonu, podľa ktorého prvý týždeň konfliktu stál 11,3 miliardy dolárov. Po 22 dňoch a viac ako ôsmich hodinách vojny suma dosahovala 27,65 miliardy a narastala o 11 574 dolárov za sekundu a 41,6 milióna dolárov za hodinu. Odhad podľa RBC-Ukraine nemusí zahŕňať ďalšie výdavky, ako je nasadenie vojakov a náhrada vybavenia.

Medzinárodné reakcie a diplomatické úsilie

Pápež Lev XIV. označil umieranie a utrpenie spôsobené vojnou na Blízkom východe za škandál pre celú ľudskú rodinu a vyzval na okamžité prímerie. Počas svojej pravidelnej nedieľnej reči pri modlitbe Anjel Pána na vatikánskom námestí svätého Petra povedal: "Nemôžeme mlčať tvárou v tvár utrpeniu toľkých ľudí, bezbranných obetí týchto konfliktov. Čo zraňuje ich, zraňuje celé ľudstvo." Podľa agentúry Reuters dodal, že situáciu na Blízkom východe aj v ďalších regiónoch sužovaných vojnou sleduje so zdesením.

Tím amerického prezidenta Donalda Trumpa zahájil po troch týždňoch vojny diskusie o jej ďalšej fáze vrátane podoby možných mierových rokovaní. S odvolaním na amerického úradníka a ďalší zdroj o tom informuje web Axios. Na diskusiách o možných diplomatických rokovaniach sa podieľajú vyslanci Jared Kushner a Steve Witkoff. V posledných dňoch nedošlo k žiadnemu priamemu kontaktu medzi USA a Iránom, správy si však vymieňali Egypt, Katar a Británia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril ľútosť nad tým, že Spojené štáty sa sústreďujú predovšetkým na vojnu proti Iránu, zatiaľ čo na Floride sa skončili dvojdňové rokovania medzi vyjednávačmi z Kyjeva a Washingtonu o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine. Zelenskyj naznačil, že by mohli pokračovať výmeny vojnových zajatcov. Podľa neho je zrejmé, že Rusko nechce ukončiť vojnu, ktorá pokračuje piatym rokom.

Slovinsko zaviedlo dočasné obmedzenia pri tankovaní paliva: 50 litrov denne pre súkromné vozidlá a 200 litrov pre firmy a ďalších prioritných užívateľov, ako sú poľnohospodári. Obmedzenia zostanú v platnosti do odvolania, oznámil premiér Robert Golob. Nedostatok palív na čerpacích staniciach bol čiastočne spôsobený cezhraničným tankovaním zahraničnými motoristami a hromadením zásob v dôsledku vojny v Iráne.