Svet čelí potenciálne najničivejšej epidémii eboly v histórii. Vírus druhu Bundibugyo si už vyžiadal takmer 250 životov a počet podozrivých prípadov v Konžskej demokratickej republike prekročil tisícku. K tomu pribudlo deväť potvrdených prípadov v susednej Ugande. Situácia je natoľko vážna, že tri samostatné tímy vedcov teraz súbežne pracujú na vývoji vakcíny. Ako informuje BBC, Medzinárodná iniciatíva pre vakcíny proti AIDS (IAVI), Univerzita v Oxforde aj farmaceutická spoločnosť Moderna sa pustili do boja proti tomuto smrtiacemu patogénu, pričom financovanie všetkých troch projektov zabezpečuje Koalícia pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI).

Prečo je táto epidémia iná ako predchádzajúce

Ebola nie je jeden vírus – ide o skupinu šiestich druhov, pričom tri z nich sú schopné spôsobiť rozsiahle epidémie. Doteraz existovala schválená vakcína iba proti najrozšírenejšiemu druhu Zaire. Aktuálna epidémia je však spôsobená druhom Bundibugyo, ktorý bol zaznamenaný iba dvakrát predtým a proti ktorému žiadna schválená vakcína neexistuje. Práve táto medzera v ochrane robí zo súčasnej situácie mimoriadne nebezpečnú výzvu pre celý svet.

Ďalším znepokojujúcim faktorom je, že ohnisko nákazy sa podarilo odhaliť až po tom, čo sa vírus rozšíril v konfliktnej zóne s obmedzenými zdravotníckymi kapacitami. Lekárska humanitárna organizácia Médecins Sans Frontières (MSF) označila situáciu za hlboko alarmujúcu a upozornila, že nikdy predtým nebolo zaznamenaných toľko prípadov v tak krátkom čase. Tieto okolnosti vyvolávajú obavy, že epidémia by mohla dosiahnuť rozsah najväčšieho ohniska eboly v Západnej Afrike v rokoch 2014 až 2016, keď sa nakazilo takmer 29 000 ľudí a viac ako 11 000 z nich zomrelo.

Mark Feinberg, riaditeľ IAVI, situáciu neodľahčuje: Myslím si, že toto jasne hrozí byť rovnako závažnou epidémiou, ak nie ešte horšou. Vývoj vakcíny a ďalších protiopatrení je jednoznačnou prioritou. Generálny riaditeľ CEPI Richard Hatchett dodáva, že pri rýchlom šírení vírusu Bundibugyo a absencii licencovaných vakcín každý deň rozhoduje v pretekoch s touto smrtiacou chorobou.

Tri rôzne cesty k jednej vakcíne

Prístup IAVI: upravená vakcína proti Zaire

IAVI pracuje na modifikovanej verzii existujúcej vakcíny proti druhu Zaire, ktorú prispôsobuje na boj s Bundibugyo. Experimentálny prípravok bol testovaný na opiciach, kde rýchlo natrénoval imunitný systém a poskytol takmer stopercentnú ochranu. Feinberg uviedol, že doterajšie výsledky ho robia optimistickým, no zároveň priznal, že príprava vakcíny na klinické skúšky by v súčasnosti trvala sedem až deväť mesiacov. Tím sa snaží tieto termíny skrátiť.

Moderna a technológia mRNA

Farmaceutická spoločnosť Moderna vsadila na technológiu mRNA, ktorú úspešne využila pri rýchlom vývoji vakcín počas pandémie covidu. Generálny riaditeľ Moderny Stéphane Bancel vyhlásil: Budeme postupovať s naliehavosťou a vedeckou dôslednosťou, aby sme podporili reakciu na epidémiu a pomohli priblížiť potenciálnu vakcínu komunitám, ktoré ju najviac potrebujú.

Oxford a jeho osvedčená platforma

Univerzita v Oxforde využíva vlastnú vakcínovú technológiu, ktorá tiež preukázala svoju hodnotu počas pandémie covidu. Oxfordský tím oznámil, že jeho vakcína by mohla byť pripravená na klinické skúšky už o dva až tri mesiace, čo z neho robí potenciálne najrýchlejšieho kandidáta v tomto trojboji.

Ako vakcíny fungujú a čo ich odlišuje

Napriek rozdielnym technológiám sledujú všetky tri vakcíny rovnaký cieľ: naučiť imunitný systém rozpoznať špecifickú štruktúru na povrchu vírusu Bundibugyo, ktorá sa nazýva glykoproteín. Vakcína IAVI využíva živý, ale neškodný vírus, ktorý bol geneticky upravený tak, aby niesol aj ebolový glykoproteín. Imunitný systém bojuje s neškodným vírusom a pri tom sa naučí rozpoznávať aj ebolu.

Vakcíny Moderny a Oxfordu fungujú na odlišnom princípe. Obe dodávajú do tela úsek genetického kódu, ktorý bunky použijú na výrobu glykoproteínu Bundibugyo. Telo ho rozpozná ako cudzorodý a začne ho napádať, čím si vytvorí imunologickú pamäť. Výsledkom je, že imunitný systém má pri skutočnej infekcii ebolou výraznú výhodu.

Rozdiely v technológiách a spôsobe, akým trénujú imunitu, však môžu ovplyvniť mieru ochrany alebo počet potrebných dávok. Všetky tieto otázky musia zodpovedať klinické skúšky. Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus zdôraznil: Vakcína proti Bundibugyo by mohla pomôcť zvládnuť túto epidémiu a posilniť pripravenosť na budúce ohniská nákazy.

Ako sa táto epidémia dotýka Slovenska

Situácia okolo epidémie eboly má priamy dosah aj na Slovensko a celú Európsku úniu. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 17. mája 2026 medzinárodný stav ohrozenia zdravia v súvislosti s epidémiou eboly spôsobenou kmeňom Bundibugyo v KDR a Ugande, ako uvádza who.int. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) ohnisko nákazy od tohto dátumu nepretržite monitoruje, informuje ecdc.europa.eu.

Pre slovenských cestovateľov a zdravotníkov je kľúčová informácia o dostupných vakcínach. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) a Európskej komisie chráni vakcína ERVEBO schválená Európskou liekovou agentúrou (EMA) iba proti druhu Zaire ebolavirus. Ani druhá vakcína schválená EMA, kombinácia Zabdeno a Mvabea, nepokrýva kmeň Bundibugyo, ktorý spôsobuje aktuálnu epidémiu. Slovensko tak v prípade potreby závisí výlučne od vývoja nových vakcín, na ktorých práve pracujú spomínané tímy.

Úrad verejného zdravotníctva SR zároveň upozorňuje, že na Slovensko môže ebolu teoreticky importovať osoba, ktorá sa nakazila v oblasti epidémie a následne pricestuje na Slovensko. Pri cestách do postihnutých oblastí je však riziko infekcie veľmi nízke, pokiaľ cestovateľ nie je priamo vystavený telesným tekutinám nakazených osôb, uvádza uvzsr.sk. Pre porovnanie závažnosti situácie stojí za zmienku, že predchádzajúce ohnisko eboly v KDR spôsobené kmeňom Zaire, ktoré bolo ukončené 1. decembra 2025, zaznamenalo 64 prípadov a 45 úmrtí, čo predstavuje letalitu 70,3 percenta, ako informuje who.int. Aktuálna epidémia kmeňom Bundibugyo tieto čísla výrazne prekonáva, čo podčiarkuje naliehavosť vývoja novej vakcíny.