Jayme Stephenová z New Pitsligo zistila, že má cukrovku, keď mala sedem rokov. Choroba ju sprevádzala celý život, no nikdy nepredpokladala, že ju jedného dňa pripraví o nohu. Všetko sa zmenilo v okamihu, keď si nevšimla psí keks na podlahe a stúpila naň. Niekoľko dní po tom, ako si na chodidle objavila odtlačok po granuli, začala pociťovať neznesiteľnú bolesť a jej chodidlo opuchlo na trojnásobok pôvodnej veľkosti. Ako informuje BBC, 39-ročná žena skončila v sanitke smerujúcej do nemocnice Aberdeen Royal Infirmary, kde podstúpila tri veľké operácie v priebehu piatich dní.

Od psieho keksu k sepse

Udalosti sa odvíjali rýchlo a nemilosrdne. Krátko po tom, čo si Jayme všimla odtlačok na chodidle, sa jej zdravotný stav dramaticky zhoršil. Lekári diagnostikovali sepsu, ktorá sa šírila závratnou rýchlosťou. Prvá operácia si vyžiadala odstránenie všetkého odumretého tkaniva z chodidla, aby mohli lekári posúdiť rozsah poškodenia. Druhý zákrok spočíval v rozrezaní chodidla od päty po prsty, pričom sa ukázalo, že väčšina nervov odumrela. Tretia operácia priniesla definitívne rozhodnutie o amputácii.

Jayme opisuje moment, keď pochopila, čo ju čaká, ešte skôr, než jej to lekár stihol povedať. Uviedla: "Keď ma druhýkrát zobudili a vysvetlili mi situáciu, vedela som, že prídem o nohu. Skôr ako chirurg prehovoril, povedala som mu: Zoberiete mi nohu, však? A on odpovedal: Áno… Je mi ľúto, Jayme, ale musíme amputovať chodidlo. Je to otázka života a smrti." Infekcia sa šírila tak rýchlo, že amputácia prebehla za menej ako hodinu.

Cukrovka a riziko amputácie

Čo hovorí štatistika

Cukrovka patrí medzi hlavné príčiny amputácií dolných končatín u dospelých. Podľa organizácie Diabetes UK vedie toto ochorenie k viac ako 180 amputáciám týždenne. Jenn Hall, národná riaditeľka organizácie Diabetes Scotland, vysvetlila, že zdanlivo drobné problémy s chodidlami môžu u diabetikov vyústiť do vredov, infekcií a v najhoršom prípade práve do amputácie. Dôvodom je skutočnosť, že dlhodobo vysoká hladina cukru v krvi poškodzuje cievy zásobujúce nervy v chodidlách.

Odporúčania odborníčky

Jenn Hall zdôraznila, že väčšine problémov s chodidlami možno predísť pravidelnou starostlivosťou a kontrolami. Uviedla: "Je nevyhnutné, aby všetci ľudia žijúci s cukrovkou vedeli, ako sa starať o svoje chodidlá, pravidelne ich kontrolovať a nechávať si ich skontrolovať v rámci každoročnej diabetologickej prehliadky." Dodala tiež, že rýchly prístup k tímu pre starostlivosť o chodidlá je kľúčový pre znižovanie počtu amputácií a že ľudia s cukrovkou musia vedieť, ako dôležité je vyhľadať lekársku pomoc pri prvých príznakoch problémov.

Desať rokov s úzkosťou a strata citlivosti

Jayme trpela cukrovkou od detstva a riziko amputácie si bola vedomá. Pred desiatimi rokmi začala postupne strácať citlivosť v oboch nohách, no až do týždňa, keď dostala sepsu, nemala vážnejšie zdravotné komplikácie. Práve v tom období sa u nej naplno prejavila aj psychická záťaž spojená s chorobou. Opísala to takto: "Bola som v takom zlom stave kvôli úzkosti, že zakaždým, keď som sa priblížila k predným dverám, chcela som, aby ma zem pohltila. Došlo to tak ďaleko, že som nedokázala vstať z postele." Žena, ktorá milovala kajak, kánoe a splav divokej vody, sa cítila, akoby ju choroba pomaly zabíjala.

Cesta k novému životu na vozíčku

Deväťnásťmesačná cesta k zotaveniu nebola bez prekážok. Jayme sa musela prispôsobiť životu na plný úväzok na vozíčku a zároveň riešila odchod z toxického vzťahu. Napriek tomu si po amputácii kúpila kánoe, pretože sa chce vrátiť k aktivitám v prírode. Uviedla: "Keď som prišla o nohu a uvedomila si, že život ide ďalej a aký je vzácny, povedala som si: Musím to aspoň skúsiť."

Dnes čelí aj výzvam spojeným s tým, ako sa k nej ľudia správajú na verejnosti. Povedala: "Neviem sa vyrovnať s tým, keď ma ľudia ľutujú, a je ťažké, keď ma cudzí ľudia len tak zastaví a zízajú na mňa. Možno som prišla o nohu, ale stále som človek. Radšej by som, keby sa ľudia opýtali, či je v poriadku spýtať sa, čo sa stalo. Nenechajte ma cítiť sa nepríjemne len preto, že ste nevzdelaní."

Jayme chce zároveň varovať ostatných diabetikov. Zdôraznila: "Neviete, ako vaše telo zareaguje na takúto traumu. Nenechávajte to na náhodu. Bolo to riziko, ktorého som si bola vedomá, no nikdy som si nemyslela, že sa to stane práve mne."