Britský premiér Keir Starmer sa minulý týždeň ocitol pod obrovským tlakom – musel zápasiť nielen s napätím v americko-britských vzťahoch, ale aj s rastúcimi obavami o energetickú bezpečnosť krajiny. Po verejnej roztržke s americkým prezidentom Donaldom Trumpom Starmer inicioval telefonický rozhovor, ktorý trval dvadsať minút. Počas hovoru diskutovali o vojenskej spolupráci na Blízkom východe a britský premiér vyjadril úprimnú sústrasť v súvislosti s úmrtiami šiestich vojakov v konflikte – pričom tento počet sa v ten večer zvýšil na sedem. Ako informuje Daily Mail, Starmer zároveň čelí domácemu tlaku, keďže blízkovýchodná kríza ohrozuje jeho plány na znižovanie životných nákladov britských domácností. Sám premiér priznal, že ľudia majú obavy z dopadu konfliktu na účty za energie.

Roztržka s Trumpom a pokus o nápravu vzťahov

Napätie medzi Starmerom a Trumpom vypuklo po tom, čo britský premiér odmietol umožniť americkým lietadlám vzlietnuť z britských základní RAF Fairford v Gloucestershire a Diego Garcia na Čagoských ostrovoch s cieľom zaútočiť na Irán. Hoci Starmer svoje stanovisko zmenil o deň neskôr, jeho počiatočné odmietnutie vyvolalo sériu ostrých reakcií zo strany amerického prezidenta. Trump najprv vyhlásil, že je zo Starmera "veľmi sklamaný", následne uviedol, že britský premiér "nebol nápomocný" a že je "smutné vidieť" špeciálny vzťah v ohrození. Americký prezident označil Britániu za "veľmi, veľmi nespolupracujúcu" a dodal: "Toto nie je Winston Churchill, s ktorým máme do činenia."

Keď ministerstvo obrany oznámilo, že prípravy na nasadenie lietadlovej lode HMS Prince of Wales sa zintenzívňujú, Trump reagoval príspevkom na sociálnej sieti: "To je v poriadku, premiér Starmer, už ich nepotrebujeme – ale zapamätáme si to." A dodal: "Nepotrebujeme ľudí, ktorí sa pridávajú do vojen potom, čo sme ich už vyhrali!"

Cez víkend pristáli na RAF Fairford štyri bombardéry B-1. Británia tiež vysiela vrtuľník Merlin na Blízky východ a fregatu HMS Dragon na ochranu základne Akrotiri na Cypre. Britské sily zostrelili útočný dron smerujúci k Iraku, čo potvrdilo ministerstvo obrany.

Energetická kríza a obavy o účty domácností

Blízkovýchodný konflikt vyvoláva vážne obavy o britské zásobovanie energiami a výšku účtov domácností. Rastú obavy, že Británia bude čeliť najvyšším veľkoobchodným cenám plynu v Európe, pričom ceny ropy by mohli v priebehu niekoľkých dní prekonať hranicu 100 dolárov za barel – Irán totiž fakticky zablokoval kľúčovú Hormuzskú úžinu pre tankery.

Británia má v zásobách len 6 700 GWh (gigawatthodín) plynu, čo podľa dostupných informácií postačuje na dva dni. Toto množstvo je výrazne nižšie ako zásoby ostatných európskych krajín, čo krajinu robí zraniteľnejšou voči výkyvom na globálnom trhu s plynom a skvapalneným zemným plynom.

Odborníci varujú pred zraniteľnosťou britského trhu

Natasha Fielding, odborníčka na ceny plynu z komoditnej poradenskej spoločnosti Argus Media, uviedla: "Obmedzené zásoby plynu v Spojenom kráľovstve ho robia zraniteľnejším voči globálnym výpadkom dodávok plynu a skvapalneného zemného plynu v zime v porovnaní so zvyškom Európy. Spojené kráľovstvo sa nemôže spoliehať na svoje zásoby pri uspokojovaní dopytu v prípade chladného počasia, preto musí byť schopné zabezpečiť dodávky skvapalneného zemného plynu pred ostatnými európskymi krajinami, bez ohľadu na cenu."

Vláda trvá na bezpečnosti dodávok

Vláda však trvá na tom, že zásobovanie plynom nie je ohrozené. Ministerstvo pre energetickú bezpečnosť a čistú energiu vyhlásilo: "Je kategoricky nepravdivé, že Spojené kráľovstvo má prístup len k dvojdňovej zásoby plynu. Máme diverzifikovaný energetický mix a sme presvedčení o bezpečnosti nášho zásobovania." Spoločnosť National Gas, ktorá prevádzkuje britskú plynovodnú sieť, doplnila, že úrovne skladovania plynu sú v súlade s očakávaniami pre toto obdobie roka a porovnateľné s rovnakým obdobím minulého roka. Väčšina britského plynu pochádza z britského kontinentálneho šelfu a Nórska, pričom je doplnená skvapalneným zemným plynom, prepojovacími vedeniami s kontinentálnou Európou a zásobníkmi.

Ministri zvažujú zmrazenie účtov za energie

Ministri podľa dostupných informácií už zvažujú intervenciu na ochranu domácností pred rastúcimi účtami, podobnú zmrazeniu cien, ktoré bolo vyhlásené po ruskej invázii na Ukrajinu. Jedno z hlavných predvolebných sľubov Labouristickej strany bolo znížiť účty za energie o 300 libier do roku 2030 – nesplnenie tohto záväzku by ďalej poškodilo klesajúcu podporu strany.

Minister pre energetickú bezpečnosť Ed Miliband cez víkend telefonoval so spotrebiteľským expertom Martinom Lewisom. Zakladateľ webovej stránky Money Saving Expert na sociálnej sieti napísal: "Práve som zavesil po tom, čo mi zavolal Ed Miliband, aby podrobne prediskutoval problémy, ktorým ľudia čelia s domácimi účtami za energie a vykurovací olej."

Lewis uviedol, že hoci sú účty za energie chránené pred skokom veľkoobchodných cien, na konci jari, keď sa stanovuje letný cenový strop, existuje potenciálna "tikajúca časovaná bomba nákladov". Dodal: "Ak ceny do mája neklesnu a zdá sa, že zostanú vysoké, takže aj októbrový cenový strop vzrastie, a nebudú k dispozícii lacné riešenia, veci sa dostanú do skutočne problematického územia. Vláda musí (a mám podozrenie, že začína) plánovať teraz pre túto eventualitu pre prípad, že bude potrebná razantnejšia intervencia."

Situácia na Blízkom východe a tlak na Starmera doma

Minulý týždeň Katar uzavrel najväčší závod na skvapalnený zemný plyn na svete po útoku iránskeho dronu. Izrael zaútočil na ropné zariadenia v Teheráne, čo zahalilo oblohu nad hlavným mestom v hustom čiernom dyme. Irán varoval, že odvetí útoky na ropné zariadenia v susedných krajinách, ak budú útoky pokračovať. Hovorca iránskeho centrálneho vojenského velenia Ebrahim Zolfaghari v iránskej štátnej televízii vyhlásil: "Ak dokážete tolerovať ropu za viac ako 200 dolárov za barel, pokračujte v tejto hre."

Irán tiež vymenoval Mojtabu Chameneího – syna zavraždeného Alího Chameneího – za nového vodcu krajiny. Izrael varoval, že bude prenasledovať a zabiť každého, kto bude stáť na čele Iránskej islamskej republiky. Irán odvetil vypálením rakiet na Izrael, Kuvajt, Katar, Saudskú Arábiu a Dubaj.

Starmer čelí aj tlaku na zrušenie kráľovskej štátnej návštevy Ameriky plánovanej na budúci mesiac. Líder Liberálnych demokratov Ed Davey uviedol: "Štátna návšteva nášho kráľa by bola vnímaná ako ďalší obrovský diplomatický úspech pre prezidenta Trumpa. Nemala by byť poskytnutá niekomu, kto opakovane uráža a poškodzuje našu krajinu." Ministerka zahraničných vecí Yvette Cooper na to reagovala slovami: "Vec, ktorú som sa naučila pri výkone tejto práce, je, že sa musíte sústrediť na podstatu, a nie na príspevky na sociálnych sieťach." Bývalý náčelník britskej armády lord Dannatt zase vyjadril frustráciu zo situácie: "Je to také frustrujúce, pretože Amerika je naším dôležitým spojencom. Oni nás potrebujú. My potrebujeme ich. A Keir Starmer tým, že sa postavil na úzky právny bod, zničil tento vzťah."