Open financial ledger on wooden desk showing red deficit entries, surrounded by cold institutional setting with frosted windows

Saské mestá a obce čelia finančnému kolapsu: chýba miliarda eur

Aktualizované: 9. januára 2026By Tags: , , , ,

Komunity v nemeckej spolkovej krajine Sasko sa ocitli v dramatickej finančnej situácii. Nová správa o financovaní obcí za roky 2024 a 2025 odhaľuje alarmujúce čísla, ktoré naznačujú hlboké problémy v rozpočtoch miest a obcí. Takmer miliarda eur chýba v kasách samospráv a čoraz viac z nich sa stáva neschopných konať.

Dokument vypracovaný tímom z Lipskej univerzity bol vo štvrtok predstavený Saským združením miest a obcí. Ako informuje portál Bild.de, situácia je podľa odborníkov mimoriadne vážna a vyžaduje si okamžité riešenia.

Dr. Mario Hesse, spoluautor správy, charakterizuje stav jasne: ‚S drámou a katastrofou sme inak opatrní – ale tentoraz je situácia vysoko dramatická.‘

Polovica samospráv v červených číslach

Približne 50 percent všetkých saských komunít v súčasnosti vykazuje straty. V dobrých rokoch to bolo maximálne štvrtina. Tretina obcí navyše nie je schopná splácať úvery ani investovať z vlastných zdrojov.

Obzvlášť trpké je zistenie, že Sasko je v prideľovaní krajských príspevkov obciam na poslednom mieste medzi východnými spolkovými krajinami. Pritom daňové príjmy sú porovnateľne vysoké – druhé najvyššie medzi východonemeckými krajinami.

Investície do infraštruktúry sa prepadajú

Komunity pritom nesú približne 50 percent všetkých štátnych úloh – špičkovú hodnotu, ktorú inak dosahuje len Severné Porýnie-Vestfálsko. Šetrí sa preto nie na personáli, ale na cestách, školách a mostoch.

Hesse varuje pred ‚upevňovaním krízy‘: ‚Zlá finančná situácia sa priamo prejavuje na investíciách do komunálnej infraštruktúry.‘

Sociálne náklady ako hlavný problém

Prekročenie miliardy v roku 2025

Kľúčovým faktorom nárastu nákladov sú sociálne výdavky. V roku 2025 bola prvýkrát prekročená miliardová hranica. Z toho pripadá 78 percent na takzvanú pomoc pri začleňovaní, sociálne dávky pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo ľudí ohrozených postihnutím.

Tieto komunálne náklady znáša Komunálny sociálny zväz (KSV). Odvod, ktorý musia mestá a obce platiť pre KSV, vzrástol od roku 1996 o viac ako 200 percent.

Požiadavka na trvalé financovanie

Autor štúdie profesor Thomas Lenk preto požaduje: ‚Spolková krajina musí trvalo vstúpiť do financovania – buď účasťou na KSV alebo úplným prevzatím sociálnych nákladov.‘

Porovnanie s ľadovými kryhami na Labe

Obzvlášť výrazne sa vyjadruje Bert Wendsche, 62-ročný bezpartajný prezident Saského združenia miest a obcí a primátor Radebeuelu. ‚Finančná situácia je taká mrazivá ako ľadové kryhy na Labe.‘

Saské komunity mali v roku 2024 celoštátne najhoršie finančné vybavenie zo všetkých spolkových krajín, súčasne však najvyššiu potrebu financovania. Aktuálne chýba samotných 450 miliónov eur.

Skôr plynulo 35 percent krajského rozpočtu do komunít, dnes už len 33 percent. Wendsche dodáva: ‚To je približne o miliardu eur menej.‘