Každý deň robíme desiatky rozhodnutí o tom, čo zjeme a vypijeme. Málokto si pritom uvedomuje, že niektoré bežné potraviny dokážu dlhodobo poškodiť mozog a ovplyvniť celkové duševné zdravie. Ich pravidelná konzumácia môže viesť k úzkostiam, depresiám, chronickej únave či dokonca k demencii. Vedci a odborníci na výživu bijú na poplach – a ich zistenia sú znepokojujúce. Ako informuje portál Blesk.cz, existuje niekoľko konkrétnych skupín potravín, ktorým by sme mali venovať zvýšenú pozornosť.

Sladené nápoje a cukor: tichí sabotéri mozgu

Slazené nápoje patria medzi najnebezpečnejšie položky v jedálničku moderného človeka. Umelé šťavy, ochutené sodovky a energetické nápoje obsahujú obrovské množstvo cukru, ktoré zvyšuje riziko srdcových ochorení, cukrovky a obezity. Podľa časopisu Journal of Affective Disorders je konzumácia sladených nápojov úzko spojená so zvýšeným rizikom depresií – až o 25 percent.

Cukor ako taký nie je pre mozog cudzí – naopak, mozog ho potrebuje ako palivo. Problém nastáva pri nadmernom príjme. Podľa Harvard Medical School vedie dlhodobo vysoká hladina cukru v krvi k doslova fyzickému zmenšovaniu mozgu. Tento proces poškodzuje cievy, obmedzuje prietok krvi a vytvára podmienky pre rozvoj kognitívnych porúch a demencie. Pri cukrovke 2. typu navyše dochádza k rýchlejšiemu starnutiu mozgu a zhoršeniu myšlienkových funkcií.

Alkohol, ultra spracované potraviny a fastfood

Alkohol: viac než len opitosť

Alkohol ovplyvňuje myseľ aj telo už počas samotnej konzumácie – narúša koordináciu, rovnováhu, kontrolu svalov, úsudok aj reč. Dlhodobé následky sú však oveľa závažnejšie. Alkohol poškodzuje nervové bunky, narúša pamäť, zhoršuje prekrvenie mozgu a obmedzuje schopnosť tela prijímať vitamíny. Podľa verejnej zdravotníckej organizácie HSE môže nadmerné užívanie alkoholu zmeniť osobnosť a spôsobiť duševné poruchy, ako sú úzkosti a depresie.

Ultra spracované potraviny a ich skryté nebezpečenstvo

Mrazené polotovary, priemyselné sladkosti a ďalšie ultra spracované potraviny obsahujú umelé sladidlá, farbivá, príchute a chemické prísady. Podľa Monash University majú tieto látky nepriaznivý vplyv na mozog – zhoršujú pozornosť a zvyšujú riziko demencie. Ich konzumácia je v modernej strave čoraz bežnejšia, čo odborníkov znepokojuje.

Fastfood blokuje energiu pre mozog

Fastfoodové jedlá obsahujú veľké množstvo tukov, ktoré bránia mozgu prijímať glukózu. Cheeseburgery, hranolky a podobné jedlá teda doslova blokujú prísun energie pre mozog, ktorý na tento deficit reaguje zhoršením kognitívnych schopností. Podľa servera UNC Health môže pravidelná konzumácia tučného jedla viesť k zvýšenému riziku Alzheimerovej choroby alebo demencie.

Čo teda jesť pre zdravý mozog?

Dobrou správou je, že existujú potraviny, ktoré mozog aktívne chránia a spomaľujú jeho starnutie. Harvard Health odporúča zaradiť do jedálnička listovú zeleninu, tučné ryby, bobuľové ovocie, čaj a orechy. Hoci neexistuje žiadny zázračný recept ani jediná potravina, ktorá by zaručila dokonalé zdravie mozgu, tieto potraviny preukázateľne spomaľujú jeho starnutie a zároveň podporujú funkciu srdca a ciev. Kľúčom je dlhodobá vyváženosť stravy, nie krátkodobé diéty.

Ako je na tom Slovensko?

Slovensko patrí v oblasti stravovacích rizík k najhorším krajinám OECD. Podľa údajov denníka SME Slovensko predbehlo v spotrebe cukru dokonca aj Spojené štáty americké, pričom hlavným problémom sú práve sladené nápoje. Každý Slovák ročne skonzumuje takmer 50 kilogramov cukru, ako uvádza Ministerstvo financií SR. Analytik Martin Smatana zo štúdie GLOBSEC upozorňuje, že v porovnaní 47 európskych krajín je Slovensko na siedmom najhoršom mieste, čo sa týka úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v dôsledku diétnych rizík.

Situácia s alkoholom nie je o nič priaznivejšia. Podľa údajov STVR bola spotreba čistého alkoholu na Slovensku v roku 2024 na osobu staršiu ako 15 rokov 10,5 litra – čo je síce najmenej od roku 2011, no alkohol napriek tomu priviedol do nemocníc takmer 14-tisíc ľudí. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2023 v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 29 646 osôb s poruchami psychiky a správania zapríčinenými užívaním alkoholu, pričom u 75,3 percenta z nich bol diagnostikovaný syndróm závislosti. Alarmujúce je aj to, že takmer 40 percent osôb, ktoré si siahli na život alebo sa o to pokúsili, bolo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

Duševné zdravie Slovákov je pritom dlhodobo pod tlakom. Podľa Zdravotného profilu krajiny 2023, ktorý vydala Európska komisia, mal v roku 2019 približne každý siedmy človek na Slovensku duševnú poruchu. Najčastejšími boli úzkosť a depresia, po ktorých nasledovali poruchy spôsobené konzumáciou alkoholu. Štát na tieto riziká začal reagovať až v roku 2025, keď bola zavedená nová daň na sladené nápoje vo výške 0,15 eura za liter a na energetické nápoje vo výške 0,30 eura za liter, ako informuje portál INESS.