Mladá laborantka z protimorového ústavu na Sibíri podľahla pľúcnemu moru. Darja Šipilovová mala iba 28 rokov a podľa dostupných správ sa nakazila po tom, čo rozbila skúmavku. Približne 200 ľudí, s ktorými prišla do kontaktu, skončilo v karanténe a prísne opatrenia zaviedli aj v troch nemocniciach v regióne. Okolo celého prípadu sa však vynárajú nepríjemné otázky. Ako informuje britský denník Daily Mail, ruské úrady čelia obvineniam, že skutočný priebeh udalostí zakrývajú. Kým oficiálni predstavitelia vyzývajú na pokoj, odborníci aj časť verejnosti oficiálnej verzii neveria.

Tragický prípad z Irkutského protimorového ústavu

Darja Šipilovová údajne pracovala v Irkutskom protimorovom ústave na Sibíri, keď sa vystavila nákaze. Zdravotníkom sama povedala, že nešťastnou náhodou rozbila skúmavku so živými baktériami. Túto informáciu priniesol spravodajský portál Ľudi Bajkala.

Neskôr jej prišlo zle počas terénnej expedície s kolegami v Burjatsku, ktoré leží pri východnej hranici Ruska s Mongolskom. Odtiaľ ju previezli do nemocnice v Šelechove s ťažkým zápalom pľúc.

Dva dni na pľúcnej ventilácii

Do nemocnice ju prijali 29. septembra a lekári ju napojili na pľúcny ventilátor. O dva dni neskôr chorobe podľahla. Nemocnica v Šelechove patrí medzi zdravotnícke zariadenia, na ktoré úrady uvalili karanténu. Ďalšie dve nemocnice prijali ľudí, ktorí s laborantkou prišli do kontaktu.

Karanténa, rúška a zrušené podujatia

Obavy z šírenia ochorenia, ktoré bez liečby takmer vždy končí smrťou, viedli k tomu, že do karantény poslali približne 200 ľudí. V Irkutsku zaviedli povinné nosenie rúšok. Irkutský gubernátor Igor Kobzev zrušil v celom regióne všetky verejné zhromaždenia.

Podľa správ sa hlavná štátna hygienička Ruska Anna Popovová vybrala z Moskvy na Sibír, vzdialenú 2 600 míľ, aby osobne prevzala dohľad nad situáciou. Na prípad reagoval aj gubernátor Burjatska Alexej Cydenov. Na sociálnej sieti uviedol, že žena v susednej Irkutskej oblasti zomrela na mor. Ruské ministerstvo zdravotníctva okamžité vyhlásenie nevydalo.

Obvinenia z utajovania a slová úradov

Oficiálne vysvetlenie s rozbitou skúmavkou odmietol popredný ruský epidemiológ Michail Favorov. Podľa denníka The Moscow Times ho označil za smiešne. Zamestnanec Irkutského protimorového ústavu podľa neho nosí ochranný protimorový oblek.

Favorov dodal, že ak niekto rozbije skúmavku, pravdepodobnosť nákazy je v skutočnosti veľmi nízka. Verejnosti je to podľa neho jedno, pretože uverí príbehu o rozbitej skúmavke. Situáciu opísal ako úplne desivú. Podľa jeho slov sa ľudia nedozvedia, čo sa v skutočnosti stalo.

Populárny anonymný politický kanál Nezygar na Telegrame prirovnal situáciu k vypuknutiu ochorenia covid-19. Číňania ho vtedy pripísali trhu so živými zvieratami, a nie nehode v neďalekom Wuhanskom virologickom inštitúte.

Gubernátor: kontakty sú zatiaľ zdravé

Gubernátor Igor Kobzev uviedol, že v regióne zvolali mimoriadne zasadnutie oblastnej sanitárnej a protiepidemickej komisie za účasti hlavnej štátnej hygieničky Anny Popovovej. Dôvodom podľa neho boli informácie o podozrení na prípad mimoriadne nebezpečného infekčného ochorenia u obyvateľky regiónu. Názov podozrivého ochorenia predtým odmietol zverejniť.

Kobzev ďalej povedal, že všetky zistené kontakty sú pod lekárskym dohľadom. Ku dňu jeho vyjadrenia sa u nich neprejavili žiadne príznaky choroby a ich laboratórne výsledky boli negatívne.

Primátor vyzýva nešíriť fámy

Primátor neďalekého mesta Šelechov Maxim Modin vyzval obyvateľov, aby nešírili fámy ani neoverené informácie a spoliehali sa iba na oficiálne zdroje. Podľa neho je ešte priskoro na konečné závery a treba počkať na zistenia odborníkov.

Medzičasom sa objavili správy, že v regióne dochádzajú lieky. Vystrašení obyvatelia totiž zaplavili lekárne a zdravotnícke zariadenia požiadavkami na zásoby.

Čo je pľúcny mor a prečo je taký nebezpečný

Pľúcny mor je jedným z troch typov moru, ktoré spôsobuje baktéria Yersinia pestis. Prenáša sa vdýchnutím kvapôčok vo vzduchu od inej osoby. Spôsobuje ťažký zápal pľúc. Medzi príznaky patrí horúčka, dýchavičnosť a vykašliavanie krvi. Zvyčajne sa objavia tri až sedem dní po kontakte s nakazeným.

Ak sa nakazení odhalia do 24 hodín a liečia sa antibiotikami, úmrtnosť klesne približne na 17 percent. Práve preto sú správy o nedostatku liekov v regióne také znepokojujúce.

Ďalšie dve formy moru

• Septikemický mor napáda krv. Vzniká po uštipnutí blchou alebo pri manipulácii s nakazenými zvieratami. Medzi príznaky patrí vnútorné krvácanie a čiernanie tkaniva v dôsledku nekrózy.
• Bubonický mor, známy aj ako čierna smrť, sa takisto prenáša uštipnutím blchy. Spôsobuje horúčku, zimnicu a bolestivo zdurené lymfatické uzliny, takzvané bubóny.

Práve bubonický mor stojí za veľkou morovou epidémiou v roku 1665, ktorá zabila približne pätinu obyvateľov Londýna.