Pápež Lev XIV. čelí vážnej diagnóze. Lekári mu počas operácie odstránili dolný lalok pravých pľúc, v ktorom objavili zhubný nádor. Následný rozbor potvrdil pľúcny adenokarcinóm. Samotný zákrok sa podaril, ďalší postup však určia až výsledky podrobného vyšetrenia odobratého tkaniva a lymfatických uzlín. Ako informuje Blesk, odborníci teraz vysvetľujú, čo diagnóza 71-ročného pontifika znamená, aké má vyhliadky a aká liečba ho môže čakať.

Čo je pľúcny adenokarcinóm a prečo sa objavil u nefajčiara

Najčastejší podtyp nemalobunkového karcinómu

Pľúcny adenokarcinóm vzniká zo žľazových buniek, ktoré produkujú látky, ako je napríklad hlien. V pľúcach sa vyvíja najmä v bunkách vystielajúcich pľúcne mechúriky. Najčastejšie sa nachádza v okrajových častiach pľúc. Tam môže pomerne dlho rásť bez toho, aby spôsoboval výrazné zdravotné ťažkosti.

Ide o najčastejší podtyp takzvaného nemalobunkového karcinómu pľúc. Do tejto skupiny patrí približne 80 až 85 percent všetkých nádorov pľúc. Samotný adenokarcinóm predstavuje asi 40 percent všetkých prípadov rakoviny pľúc. Agentúra Reuters to uviedla s odvolaním sa na údaje americkej organizácie Lung Cancer Foundation of America.

V porovnaní s niektorými inými nádormi pľúc rastie adenokarcinóm spravidla pomalšie. To môže zvyšovať šancu, že ho lekári zachytia ešte predtým, ako sa rozšíri do okolitých tkanív alebo iných orgánov. Onkológ Stephen Liu z Georgetown Lombardi Comprehensive Cancer Center uviedol, že tento typ nádoru má medzi rakovinami pľúc priaznivejšiu prognózu. Rozhodujúce však zostáva štádium, v ktorom ho lekári objavili.

Riziko aj u ľudí, ktorí nikdy nefajčili

Fajčenie zostáva najvýznamnejším rizikovým faktorom rakoviny pľúc. Adenokarcinóm je však zároveň najčastejším typom pľúcneho nádoru u ľudí, ktorí nikdy nefajčili. Pápež podľa dostupných informácií fajčiarom nebol.

Približne pätina prípadov rakoviny pľúc sa podľa odborníkov objaví práve u nefajčiarov. Riziko môže zvyšovať dlhodobé vystavenie radónu, znečistenému ovzdušiu, pasívnemu fajčeniu alebo niektorým chemickým látkam. U časti pacientov sa však jednoznačnú príčinu vzniku nádoru určiť nepodarí.

U nefajčiarov sa v nádorových bunkách častejšie objavujú aj určité genetické zmeny. Tie môžu zohrať dôležitú úlohu pri rozhodovaní o liečbe. Ak ich lekári odhalia, v niektorých prípadoch môžu nasadiť cielené lieky, ktoré útočia priamo na konkrétnu vlastnosť nádoru.

Prečo pápež nemal žiadne príznaky

Rakovina pľúc v počiatočnom štádiu často nespôsobuje žiadne zreteľné ťažkosti. Nádor preto lekári môžu objaviť náhodne počas preventívnej prehliadky alebo pri vyšetrení z iného dôvodu. Práve tak to podľa Vatikánu bolo aj v prípade Leva XIV.

Pápež podľa dostupných informácií nepociťoval žiadne príznaky a ešte deň pred nástupom do nemocnice pokračoval v bežnom programe. Japonský kardinál Tarcisio Isao Kikuči, ktorý sa s ním krátko pred operáciou stretol, uviedol, že pontifik pôsobil dobre a nemal viditeľné zdravotné problémy.

Ak choroba postupuje, môže sa prejaviť pretrvávajúcim kašľom, dýchavičnosťou, pískaním pri dýchaní, vykašliavaním krvi alebo bolesťou na hrudi, v ramene či chrbte. Objaviť sa môže aj nevysvetliteľné chudnutie a dlhodobá únava. Lev XIV. v nedeľu veriacim povedal, že lekári útvar zachytili včas a že bol dobre ohraničený.

Operácia v nemocnici Gemelli

Čo je lobektómia

Lekári v nemocnici Gemelli odstránili pápežovi celý dolný lalok pravých pľúc, v ktorom sa nádor nachádzal. Tento typ zákroku sa nazýva lobektómia. Podľa agentúry Reuters patrí k štandardným postupom v prípadoch, keď je nádor obmedzený iba na jeden pľúcny lalok.

Pravé pľúca tvoria tri laloky, kým ľavé majú dva. Pápežovi teda po zákroku zostali dva laloky pravých pľúc a celé ľavé pľúca. Odstránenie celého zasiahnutého laloku zvyšuje šancu, že v tele nezostanú nádorové bunky. Zároveň umožňuje zachovať čo najviac zdravého pľúcneho tkaniva.

Miniinvazívna metóda

Zákrok trval približne 90 minút a podľa BBC prebehol bez komplikácií. Lekársky tím zvolil odstránenie celého laloku, aby bol výkon čo najradikálnejší. Podľa denníka Corriere della Sera chirurgovia použili videoasistovanú miniinvazívnu metódu. Namiesto približne dvadsaťcentimetrového rezu pri nej pracujú cez niekoľko menších otvorov s pomocou kamery.

Okrem videoasistovanej hrudnej chirurgie (VATS) existuje aj roboticky asistovaná hrudná chirurgia (RATS). Obe metódy sú miniinvazívne a dosahujú porovnateľné výsledky. Voľba závisí od typu nádoru, skúseností chirurgov a vybavenia nemocnice. Prečo lekári u pápeža zvolili VATS, Vatikán neuviedol.

Prvé hodiny po zákroku

Za priaznivé znamenie lekári považujú aj to, že sa Lev XIV. po krátkom pooperačnom sledovaní mohol vrátiť na bežnú nemocničnú izbu. Podľa odborníka, ktorého oslovila agentúra ANSA, to naznačuje, že sa po anestézii prebral bez vážnejších ťažkostí a jeho základné životné funkcie boli stabilné.

Za najcitlivejšie obdobie odborníci považujú prvých 24 až 48 hodín po operácii. Pre agentúru ANSA to uviedol šéf hrudnej chirurgie onkologického inštitútu Edoardo Mercadante. Lekári počas nich sledujú dýchanie, množstvo kyslíka v krvi, srdcovú činnosť a prípadné známky krvácania alebo infekcie. Prvá noc po zákroku však podľa Vatikánu prebehla pokojne.

Prognóza, ďalšie vyšetrenia a návrat k povinnostiam

Čo hovoria štatistiky

Presnú prognózu zatiaľ nemožno určiť. Vatikán doteraz nezverejnil veľkosť nádoru ani informáciu, či sa rakovinové bunky objavili v okolitých lymfatických uzlinách. Práve tieto údaje rozhodnú o tom, do akého štádia lekári chorobu zaradia. Ak bol nádor malý, nachádzal sa iba v odstránenom laloku a nezasiahol uzliny, operácia môže byť liečbou vedúcou k úplnému uzdraveniu. Odborníci navyše považujú za pozitívne, že nádor objavili v ranej fáze a podarilo sa ho chirurgicky odstrániť.

Americká onkologická spoločnosť uvádza tieto údaje o päťročnom relatívnom prežití pri nemalobunkovej rakovine pľúc:

• približne 67 percent, ak choroba zostala iba v pľúcach,
• asi 40 percent pri rozšírení do okolitých tkanív alebo lymfatických uzlín,
• približne 12 percent, ak sa nádor rozšíril do vzdialených orgánov.

Ide však iba o všeobecné štatistiky, ktoré nemožno považovať za osobnú prognózu pápeža. Výsledok liečby ovplyvňuje veľkosť nádoru, stav uzlín, prípadné metastázy, vek aj celková kondícia pacienta. Lev XIV. je podľa dostupných informácií inak zdravý, pravidelne sa hýbe a hrá tenis. V jeho prospech hrá aj to, že nefajčí. Odborníci zároveň upozorňujú, že súčasní pacienti môžu mať lepšie vyhliadky, než naznačujú staršie štatistiky. Možnosti liečby sa v posledných rokoch výrazne rozšírili najmä vďaka cieleným liekom a imunoterapii.

Aké vyšetrenia ho čakajú

Patológovia budú teraz podrobne skúmať odstránený nádor, okolité pľúcne tkanivo a odobraté lymfatické uzliny. Určia presnú veľkosť nádoru, jeho vlastnosti a to, či sa rakovinové bunky nedostali mimo pôvodného miesta. Výsledky umožnia stanoviť štádium ochorenia. Lekári budú zisťovať nielen to, či boli zasiahnuté uzliny, ale aj ich počet a umiestnenie. Tieto informácie sú zásadné pre odhad rizika, že by sa choroba mohla vrátiť.

Nasledovať môže genetické a biomarkerové testovanie nádoru. Odborníci pri ňom hľadajú zmeny v DNA a RNA rakovinových buniek. Na niektoré z týchto zmien dokážu pôsobiť špeciálne cielené lieky. Vyšetrenie zároveň môže pomôcť určiť, či by bola pre pacienta vhodná imunoterapia. Kompletné výsledky by lekári mali poznať v priebehu niekoľkých dní. Až potom budú schopní stanoviť presnejšiu prognózu a odporučiť ďalší postup.

Bude potrebovať ďalšiu liečbu

Ak vyšetrenie potvrdí, že nádor bol obmedzený iba na odstránený lalok a lekári ho vybrali celý, ďalšia protinádorová liečba nemusí byť potrebná. Pápež by v takom prípade chodil na pravidelné kontroly, pri ktorých by lekári sledovali, či sa choroba nevracia. Kontroly zvyčajne zahŕňajú zobrazovacie vyšetrenia pľúc a pokračujú niekoľko rokov. Podľa talianskej agentúry ANSA môže sledovanie pacienta po operácii trvať najmenej päť rokov, pričom intervaly medzi vyšetreniami sa postupne predlžujú.

Ak sa však nádorové bunky objavia v lymfatických uzlinách alebo iných tkanivách, lekári môžu odporučiť doplnkovú liečbu. Do úvahy prichádza chemoterapia, ožarovanie, imunoterapia alebo cielená biologická liečba, prípadne ich kombinácia. Vatikán zatiaľ neuviedol, či Lev XIV. bude niektorú z týchto metód potrebovať. Rozhodnutie bude závisieť od štádia choroby, molekulárnych vlastností nádoru a celkového zdravotného stavu pápeža.

Zotavovanie a cesta do Latinskej Ameriky

Ak sa neobjavia komplikácie, pápež by podľa Mercadanteho mohol nemocnicu opustiť približne o päť až šesť dní. Corriere della Sera uvádza bežnú hospitalizáciu v trvaní sedem až desať dní. Po návrate ho čaká ďalší odpočinok a dychová rehabilitácia. Tá pomáha posilniť dýchacie svaly, predchádzať zápalu pľúc a lepšie využiť zostávajúcu kapacitu pľúc. V prvých týždňoch sa môže podľa CNN rýchlejšie unaviť alebo zadýchať. Zvyšné časti pľúc sa však postupne prispôsobia a časť chýbajúcej funkcie začnú nahrádzať. Corriere della Sera uviedol, že odstránenie jedného laloku u ľudí s normálnou dychovou kapacitou pred operáciou spravidla neznižuje kvalitu života. CNN zároveň upozornila, že pápež si bude musieť dávať väčší pozor na infekcie dýchacích ciest a dôležitá bude aj pravidelná fyzická aktivita primeraná jeho stavu.

Lev XIV. zrušil svoj pracovný program najmenej do 20. októbra, uviedla BBC. Dĺžka ďalšieho odpočinku bude závisieť od pooperačného vývoja a výsledkov vyšetrení. Vatikán zatiaľ zdôrazňuje, že sa pápež zotavuje podľa očakávaní. Neistá zostáva aj jeho plánovaná novembrová cesta do Latinskej Ameriky. Počas nej mal navštíviť okrem iného Peru, kde pred svojím zvolením dlhé roky pôsobil ako misionár a biskup. Dlhší let a náročný program by pre neho krátko po odstránení časti pľúc mohli predstavovať značnú záťaž. O uskutočnení cesty preto rozhodnú lekári podľa toho, ako rýchlo sa obnoví jeho kondícia a či nebude potrebovať ďalšiu liečbu. Kľúčové budú najmä výsledky vyšetrenia lymfatických uzlín a molekulárneho rozboru nádoru.