Dovolenka by mala byť časom oddychu, no neopatrnosť môže priniesť vážne zdravotné následky. V krajných prípadoch ide dokonca o ohrozenie života. Stačí jediný neopatrný moment – dotyk so zvieraťom, kúpanie v nesprávnej vode alebo jedlo z miestneho trhu. Práve tieto zdanlivo nevinné situácie môžu skončiť hospitalizáciou. Ako informuje Blesk, lekár a vedec Dr. Steven Quay upozornil na konkrétne chyby, ktorým by sa cestovatelia mali za každú cenu vyhnúť. Pripomína napríklad prípad ornitológa z lode MV Hondius, ktorý sa nakazil hantavírusom pri hľadaní vzácneho vtáka – vírus sa následne rozšíril na palube a niektorí cestujúci na následky ochorenia zomreli.

Zvieratá, ktoré vyzerajú nevinne, ale môžu byť smrteľné

Jednou z najväčších pascí pre dovolenkárov sú kontakty s voľne žijúcimi zvieratami. Dr. Quay varuje pred netopiermi, ktorých sa mnohí turisti neboja – práve naopak, jaskyne a podzemné priestory ich lákajú. "Netopiere sú mimoriadne zvieratá, ale sú aj prenášačmi závažných vírusov," povedal Quay. Strediská pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) preto neodporúčajú navštevovať jaskyne, tunely ani bane, kde sa netopiere vo väčšom počte vyskytujú.

Opička na fotke môže byť drahá

Ďalším lákadlom sú roztomilé opice, s ktorými si turisti radi urobia fotografiu. Quay však upozorňuje, že uhryznutie alebo poškriabanie nie je len bolestivé. "Môže ísť o potenciálnu besnotu, ale aj o herpetický vírus B," vysvetlil lekár. Kontakt s primátmi v exotických destináciách preto odborníci dôrazne neodporúčajú.

Mäso z divokých zvierat ako skrytá hrozba

Mäso opíc, ľudoopov, netopierov, hlodavcov či iných voľne žijúcich zvierat môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Podľa Quaya sa niektoré miestne pochúťky konzumujú surové alebo len minimálne tepelne spracované, čo znamená, že väčšina baktérií v mäse prežije. Ochutnávanie exotických jedál bez overenia ich pôvodu a spôsobu prípravy je preto hazardom so zdravím.

Nebezpečenstvo číha aj pri upratovaní a kúpaní

Zametanie chaty môže byť riskatné

Mnohých prekvapí, že aj bežné upratovanie môže predstavovať zdravotné riziko. Ak je chata alebo kôlňa zamorená hlodavcami, suché zametanie rozvíri mikroskopické vírusové častice do vzduchu, ktoré sa potom ľahko dostanú do pľúc. Quay odporúča v takom prípade použiť metódu mokrého čistenia a nasadiť si rúško. Táto rada sa týka najmä chalúp a záhradných domčekov, ktoré zostali dlhšie zatvorené.

Teplá voda v prírode skrýva baktérie

Kúpanie v teplých sladkovodných bazénoch alebo pomaly tečúcich riekach môže byť podľa Quaya zdrojom nákazy baktériou Leptospira, ktorá vyvoláva ochorenie podobné chrípke. V závažnejších prípadoch môže byť toto ochorenie smrteľné. "Leptospiry môžu prežiť vo vode, pôde a bahne a do tela sa dostať reznými ranami, očami, nosom alebo ústami," uviedol lekár. Turisti by preto mali byť opatrní najmä pri kúpaní v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách v tropických a subtropických oblastiach.

Ornitológia a záujem o prírodu si vyžadujú opatrnosť

Pozorovanie vtákov patrí medzi obľúbené aktivity mnohých cestovateľov. Quay však upozorňuje, že riziko nespočíva v samotnom pozorovaní, ale v prostredí, kde k nemu dochádza. "Riziko nespočíva v samotnom pozorovaní vtákov, ale vo vdychovaní alebo dotyku aerosólových živočíšnych exkrementov na mieste, kde sa koncentrujú patogény," vysvetlil lekár. Miesta v okolí skládok odborník jednoznačne neodporúča – ani na kempovanie, ani na pozorovanie prírody. Práve v takýchto lokalitách sa patogény hromadia a riziko nákazy je výrazne vyššie. Cestovatelia by mali byť obozretní aj pri výbere miesta na nocovanie a vyhýbať sa oblastiam s vysokou koncentráciou hlodavcov alebo vtákov.

Ako sa to týka Slovenska

Varovania zahraničného odborníka nie sú pre slovenských čitateľov len vzdialenými správami – niektoré riziká sú prítomné priamo doma. Podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré cituje portál tvnoviny.sk, sa andský hantavírus – ten istý, ktorý sa šíril na lodi MV Hondius – na Slovensku nevyskytuje a v Európe nežijú hlodavce schopné ho prenášať. Napriek tomu hantavírus nie je Slovensku cudzí. Ako informuje denník SME, virológ Boris Klempa potvrdil, že na Slovensku boli zaznamenané kmene hantavírusu Puumala a Dobrava. Tieto kmene však nevyvolávajú hantavírusový pľúcny syndróm, aký sa objavil na spomínanej lodi.

Rada o mokrom upratovaní chát a kôlní zamorených hlodavcami má priamy slovenský rozmer. Podľa odporúčaní zverejnených na stránke denníka SME sa v situáciách s vysokým rizikom kontaktu s hlodavcami a ich trusom odporúča priestor pred upratovaním vyvetrať, nepoužívať suché zametanie ani vysávanie, siahnuť po dezinfekcii a rukaviciach a po čistení si dôkladne umyť ruky. Tieto pokyny sú obzvlášť dôležité pri otváraní záhradných domčekov a chát po zime.

Aj téma leptospirózy má na Slovensku svoju históriu. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR boli prvé prípady leptospirózy na Slovensku popísané už v roku 1935. Kým do 70. rokov sa hlásilo priemerne okolo 100 prípadov ročne, na prelome 80. a 90. rokov to bolo približne 40 ochorení a v roku 2020 boli hlásené už len 3 prípady.

Mimoriadne aktuálne je aj varovanie pred kontaktom s voľne žijúcimi zvieratami. Ako informuje denik.cz, v decembri 2024 sa na Slovensku objavil prípad besnoty v Michalovcích – potvrdený bol u líšky, ktorá sa pohybovala vo dvore rodinného domu a poranila psa. Slovensko pritom bolo až do roku 2022 krajinou bez výskytu tejto nákazy. Portál ockovacicentrum.cz zároveň upozorňuje, že hoci sa besnota u domácich zvierat na Slovensku nevyskytuje, u voľne žijúcich zvierat, najmä u netopierov, nie je vylúčená. Kontakt s akýmkoľvek voľne žijúcim zvieraťom – doma aj v zahraničí – si preto vyžaduje zvýšenú opatrnosť.