Vedci vyvinuli DNA test, ktorý dokáže rozlíšiť, ktoré pacientky s rakovinou prsníka skutočne potrebujú chemoterapiu a ktoré sa bez nej zaobídu. Výsledky rozsiahleho medzinárodného výskumu naznačujú, že viac ako dve tretiny pacientok by mohli byť ušetrené od náročnej liečby a namiesto nej dostávať len hormonálnu terapiu. Ide o prelomové zistenie, ktoré môže zásadne zmeniť prístup k liečbe jedného z najrozšírenejších onkologických ochorení u žien. Štúdia zapojila viac ako 4 000 novodiagnostikovaných pacientok vo veku nad 40 rokov z Veľkej Británie, Nórska, Švédska, Austrálie, Nového Zélandu a Thajska. Ako informuje BBC, výskum viedla University College London a jeho výsledky budú prezentované na najväčšej onkologickej konferencii sveta.

Genetický test, ktorý mení pravidlá hry

Kľúčom k novému prístupu je genetický test s názvom Prosigna. Tento test meria aktivitu 50 génov zapojených do rastu rakoviny prsníka a na základe toho vypočíta, aké je riziko návratu ochorenia u konkrétnej pacientky. Vedci tak dokážu individuálne posúdiť, či bude chemoterapia pre danú ženu skutočne prínosná, alebo či jej liečba bez nej prinesie porovnateľné výsledky.

Pacientky, ktoré v teste dosiahli nízke skóre, chemoterapiu nedostali. Tvorili dve tretiny všetkých účastníčok štúdie. Päťročná miera prežitia v tejto skupine dosiahla 93,7 percenta. Pre porovnanie, u pacientok, ktoré chemoterapiu podstúpili, bola táto hodnota 94,9 percenta. Rozdiel je teda minimálny, čo podporuje záver, že mnohé ženy môžu chemoterapiu bezpečne vynechať bez toho, aby ohrozili svoje šance na prežitie.

Chemoterapia pritom so sebou nesie celý rad závažných vedľajších účinkov. Patrí medzi ne únava, nevoľnosť, vypadávanie vlasov, oslabenie imunitného systému aj problémy s plodnosťou. Možnosť vyhnúť sa týmto následkom predstavuje pre pacientky obrovskú úľavu nielen fyzickú, ale aj psychickú.

Ako prebiehal výskum a čo hovoria odborníci

Štúdia vedená z Londýna

Medzinárodnú štúdiu viedla University College London. Primárnou liečbou rakoviny prsníka je zvyčajne operácia zameraná na odstránenie nádoru. Chemoterapia sa potom bežne odporúča ako doplnková liečba, ktorá má znížiť riziko návratu ochorenia. Pravidelne sa ponúka aj ženám s rakovinou prsníka v skorom štádiu, ktorá sa rozšírila do blízkych lymfatických uzlín. Odborníci z UCL upozorňujú, že pri najrozšírenejšom type rakoviny prsníka prináša chemoterapia len minimálny prínos.

Slová hlavného výskumníka

Hlavný investigátor štúdie a profesor onkológie prsníka na UCL Cancer Institute, profesor Rob Stein, zhodnotil výsledky jednoznačne: "Tieto výsledky predstavujú dôležitý a významný krok smerom k personalizovanejšej liečbe." Dodal, že štúdia úspešne využila biológiu nádoru na usmerňovanie liečebných rozhodnutí namiesto spoliehania sa výlučne na tradičné klinické ukazovatele. Podľa jeho slov to pre pacientky znamená, že mnohé z nich môžu byť ušetrené od fyzickej aj emocionálnej záťaže chemoterapie a jej potenciálnych dlhodobých vedľajších účinkov. Pre zdravotné systémy to zároveň predstavuje efektívnejšie a na dôkazoch založené využívanie zdrojov.

Osobný príbeh pacientky

Jednou z účastníčok štúdie bola Karen Bonham z Cardiffu. Vďaka testu Prosigna sa 64-ročná žena chemoterapii vyhla a namiesto nej absolvovala osem rokov rádioterapie a hormonálnej liečby. Výsledky štúdie označila za "obrovskú úľavu" a prirovnala ich k pocitu Vianoc. "Diagnóza rakoviny a liečba môžu byť šokujúce," povedala. "Určite vás to vrhne do sveta neistoty. Životné priority sa prehodnotia — jednoducho chcete prežiť."

Čo to znamená pre budúcnosť liečby

Výsledky štúdie budú prezentované na výročnom stretnutí Americkej spoločnosti klinickej onkológie v Chicagu v Spojených štátoch amerických, ktoré je považované za najväčšiu onkologickú konferenciu na svete. Podľa University College London by vďaka tomuto výskumu mohlo chemoterapii vyhnúť viac ako 5 000 pacientok britskej Národnej zdravotnej služby ročne.

Vedci zároveň upozorňujú na jedno dôležité obmedzenie: zatiaľ nie je jasné, či sú tieto zistenia platné aj pre ženy mladšie ako 40 rokov. Výsledky pre túto vekovú skupinu sú podľa UCL ešte niekoľko rokov vzdialené. Výskum teda pokračuje a odborníci dúfajú, že v budúcnosti bude možné personalizovaný prístup rozšíriť aj na mladšie pacientky.

Štúdia predstavuje posun od univerzálnych liečebných protokolov k individualizovanej medicíne, kde rozhodnutie o liečbe vychádza priamo z biologických vlastností nádoru konkrétnej pacientky. Tento prístup môže v budúcnosti zásadne ovplyvniť nielen kvalitu života onkologických pacientok, ale aj efektivitu celých zdravotných systémov.

Aká je situácia na Slovensku

Rakovina prsníka predstavuje na Slovensku závažný zdravotný problém. Podľa údajov union.sk žije na Slovensku viac ako 30 000 pacientok s týmto ochorením, pričom ročne pribudne približne 3 000 novodiagnostikovaných prípadov a každý rok na rakovinu prsníka zomrie takmer 900 žien. Ako uvádza union.sk, tretinu týchto úmrtí by bolo možné zachrániť včasnou diagnostikou. Slovensko zároveň patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyšším pomerom odvrátiteľných úmrtí na toto ochorenie.

Rozsah liečby na Slovensku dokumentujú aj konkrétne čísla. Podľa údajov union.sk vzrástol v AGEL Mammacentre sv. Agáty počet operácií z 202 v roku 2010 na 751 v roku 2023, pričom 450 z nich sa týkalo karcinómu prsníka. V onkologických ambulanciách tohto centra podali v roku 2023 celkovo 5 747 chemoterapií. Tieto čísla ilustrujú, aký veľký počet pacientok chemoterapiu na Slovensku každoročne podstupuje.

Test Prosigna, ktorý stojí v centre medzinárodnej štúdie, však na Slovensku v rámci štandardne hradených výkonov zatiaľ dostupný nie je. Ako vyplýva z informácií roche.sk, slovenský systém genetického testovania je zameraný predovšetkým na predispozičné gény BRCA1 a BRCA2, nie na meranie aktivity 50 génov nádoru po stanovení diagnózy. Genetický test BRCAscreen, ktorý odhaľuje predispozície BRCA1/2, stojí podľa union.sk a ghcgenetics.sk 145 eur a poistencom Union zdravotnej poisťovne je pri splnení podmienok hradený bezplatne. Situácia je teda výrazne odlišná od Veľkej Británie, kde by nový prístup mohol pomôcť viac ako 5 000 pacientkám ročne.

Na zlepšenie situácie v oblasti skríningu upozorňuje aj pracovná skupina NOISK. Podľa indexzenskehozdravia.sk navrhuje rozšíriť vekovú hranicu mamografického skríningu zo súčasných 50 až 69 rokov na 45 až 75 rokov, a to v súlade s európskymi odporúčaniami. Včasná diagnostika zostáva kľúčovým nástrojom v boji proti rakovine prsníka, a to najmä v krajine, kde je podiel odvrátiteľných úmrtí stále neúmerne vysoký.