Mikroplasty sa podľa vedcov hromadia nielen v krvi, pľúcach či placente, ale čoraz častejšie sa hovorí aj o ich prítomnosti priamo v mozgu. Nová štúdia poukazuje na možnú súvislosť s vysoce spracovanými potravinami, po ktorých ľudia siahajú takmer každý deň. Ide napríklad o balené jedlá, sladké limonády, instantné pokrmy, cereálie alebo rôzne polotovary. Odborníci však zdôrazňujú, že zatiaľ nejde o definitívne potvrdený dôkaz. Ako informuje portál Study Finds, štúdia naznačuje, že práve kontakt týchto potravín s plastovými obalmi počas výroby, skladovania aj ohrievania môže byť jednou z kľúčových ciest, ktorými sa drobné plastové častice dostávajú do ľudského tela.

Nenápadná cesta mikroplastov do tela

Znepokojujúce je predovšetkým to, že človek mikroplasty prijíma prakticky každý deň, pričom si to väčšinou vôbec neuvedomuje. Ich zdrojom nie je len voda alebo vzduch. Významnou cestou môže byť práve bežné jedlo zakúpené v obchode, ktoré prichádza do kontaktu s plastovými obalmi počas celého procesu výroby a skladovania.

Plastové častice si podľa doterajších poznatkov môžu nájsť cestu aj do mozgového tkaniva. Niektoré výskumy dokonca pracujú s množstvom prirovnávaným k čajovej lyžičke. Autori štúdií však upozorňujú, že ide zatiaľ o predbežné závery, nie o definitívne potvrdené zistenia.

Prečo je mozog obzvlášť zraniteľný

Vysoký obsah tuku ako možný faktor

Jedným z možných vysvetlení, prečo sa mikroplasty hromadia práve v mozgu, je jeho vysoký obsah tuku. Práve tuk môže napomáhať tomu, že sa plastové častice v tejto časti tela zachytávajú vo väčšej miere než inde. Presný mechanizmus tohto procesu však zatiaľ zostáva nejasný a vedci ho naďalej skúmajú.

Súvislosť s ďalšími ochoreniami

Vysoce spracované potraviny sa dlhodobo spájajú s vyšším rizikom obezity, srdcovo-cievnych ochorení, psychických ťažkostí aj demencie. Mikroplasty boli navyše už skôr nájdené aj v cievach. Súčasné štúdie zatiaľ nepotvrzujú, že práve tieto potraviny priamo spôsobujú hromadenie plastov v mozgu, no opakujúce sa súvislosti začínajú vyvolávať vážne obavy v odbornej komunite.

Vedci hľadajú spôsob, ako plasty z tela dostať

Výskumníci sa nezaoberajú len tým, ako mikroplasty do tela vstupujú, ale skúmajú aj možnosti, ako ich z tela odstrániť. Jednou zo skúmaných metód je postup podobný dialýze, pri ktorom sa mimo tela filtruje krvná plazma. Nie je však jasné, či by podobná metóda fungovala vo veľkom meradle a či by dokázala odstrániť plastové častice aj z tkanív alebo priamo z mozgu. Výsledky doterajšieho výskumu sú natoľko varovné, že sa tejto téme venuje čoraz väčšia pozornosť odborníkov po celom svete.

Ako sa táto téma dotýka Slovenska

Téma mikroplastov v mozgu rezonuje aj na slovenských vedecko-populárnych portáloch a má priamy domáci rozmer. Podľa portálu startitup.sk vzorky mozgového tkaniva odobraté v roku 2024 vykazujú o 50 percent vyššie množstvo mikroplastov než tie z roku 2016, čo odráža neustále zvyšovanie koncentrácie plastov v životnom prostredí. Portál vedanadosah.cvtisr.sk zároveň uvádza, že v mozgu bolo nájdené až 30-krát viac mikroplastov než v pečeni a obličkách a každá jedna testovaná vzorka mozgového tkaniva obsahovala plastové častice.

Nie všetci odborníci však pristupujú k týmto zisteniam bez výhrad. Ako upozorňuje slovenský portál techbyte.sk, najostrejšej kritike čelila štúdia analyzujúca vzorky mozgového tkaniva z pitiev vykonaných v rokoch 1997 až 2024. Slovenský odborník Dr. Dušan Materič z nemeckého Helmholtzovho centra pre výskum životného prostredia spochybnil metodológiu niektorých senzačných štúdií, čo dáva celej debate aj domáci odborný rozmer. Podľa spravy.stvr.sk koncentrácia mikroplastov narastala od najstarších vzoriek až po rok 2024 a podľa autorov štúdie nehrali úlohu etnicita, pohlavie ani príčina smrti.

Pre slovenského spotrebiteľa je kľúčové aj to, koľko ultraspracovaných potravín denne konzumuje. Podľa údajov portálu vedanadosah.cvtisr.sk tvorili ultraspracované potraviny asi 41 percent celkového príjmu energie účastníkov výskumu, pričom tento podiel bol výrazne vyšší u mladších účastníkov a u mužov. Portál ferwer.sk zároveň upozorňuje, že hoci sa Slovensko drží mierne pod európskym priemerom v spotrebe ultraspracovaných potravín, trend je jednoznačný a ich spotreba naďalej rastie. Podľa fitguides.sk štúdia z roku 2024 odhalila 74 až 220 plastových častíc na jednu porciu proteínu v bežnej strave vrátane mäsa, rýb a rastlinných náhrad. Portál tiež upozorňuje, že mnohé papierové čajové vrecúška sú spevnené plastom a jedno zaliatie horúcou vodou môže uvoľniť miliardy mikročastíc.