Malá lež v žiadosti o pôžičku môže skončiť na polícii
Žiadosť o pôžičku pôsobí na väčšinu ľudí ako obyčajná formalita, ktorú treba len rýchlo vyplniť. Čo sa ale stane, ak žiadateľ uvedie vyšší príjem, nižšie výdavky alebo zamlčí existujúci záväzok? Takáto zdanlivo nevinná úprava údajov nemusí znamenať len zamietnutie žiadosti. V niektorých prípadoch môže viesť až k trestnému oznámeniu a vyšetrovaniu zo strany polície.
Snaha zvýšiť šance na schválenie
Muž menom Tomáš potreboval pôžičku po tom, čo ho zasiahol neočakávaný výdavok. Nebol si však istý, či mu ju poskytovateľ vzhľadom na jeho výdavky schváli. Keď sa ho nebankovka v žiadosti pýtala na mesačné výdavky, zamlčal splátku, na ktorú sa poskytovateľ výslovne pýtal – namiesto skutočných 20-tisíc korún uviedol len 15-tisíc. Myslel si, že tým zvýši šancu na schválenie a rozdiel pár tisíc korún si nikto nevšimne. Ako informuje portál Blesk.cz, na prvý pohľad môže ísť o drobnosť, no údaje v žiadosti nie sú len formalita. Poskytovateľ z nich okrem iného vychádza pri posudzovaní, či bude žiadateľ schopný úver splácať. Vedome nepravdivé alebo zamlčané podstatné informácie tak môžu mať oveľa vážnejšie následky, než žiadateľ očakáva.
Aj splatená pôžička môže byť problém
Riziko sa netýka len bežiacich úverov
Riziko sa netýka len úverov, ktoré klient stále spláca. Ak niekto začne spätne napádať už uzavretú a splatenú zmluvu, môžu sa znovu preverovať aj údaje uvedené v pôvodnej žiadosti. Práve vtedy môže vyjsť najavo, že žiadateľ vtedy uviedol nižšie výdavky, než v skutočnosti mal. Splatenie pôžičky teda samo osebe neznamená, že prípadné nepravdivé alebo zamlčané údaje v žiadosti už nemôžu mať následky.
Kedy ide o úverový podvod
Ak niekto pri dojednávaní alebo čerpaní úveru vedome uvedie nepravdivý či hrubo skreslený údaj, alebo zamlčí podstatný údaj, môže sa dostať do problémov kvôli úverovému podvodu podľa paragrafu 211 trestného zákonníka. Trestný čin môže byť dokonaný už samotným uvedením takéhoto údaja – peniaze preto nemusia byť vôbec vyplatené a veriteľovi nemusí vzniknúť žiadna škoda. Nehrá rolu ani to, že klient úver riadne spláca alebo ho už úplne splatil. Za takéto konanie môže hroziť trest odňatia slobody, v praxi konanie často skončí napríklad podmienečným odsúdením. Neznalosť zákona sama osebe neospravedlňuje – problémom pritom nemusí byť len úmyselná lož, ale aj obyčajné opomenutie alebo nepresnosť v žiadosti.
Riziká rád, ktoré sľubujú ľahké zbavenie sa úrokov
Na internete sa stále objavujú rady, podľa ktorých vraj stačí napadnúť úverovú zmluvu, prestať splácať a nechať súd, aby úroky zrušil. Pre človeka s finančnými problémami môže takéto riešenie znieť lákavo, no málokto mu povie celú pravdu. Ak klient tvrdí, že poskytovateľ nesprávne posúdil jeho úveruschopnosť, môže tým zároveň otvoriť otázku, z akých údajov poskytovateľ pri posudzovaní vychádzal – teda aj to, čo presne klient uviedol vo svojej žiadosti. Ak poskytovateľ zistí podozrenie na trestný čin, podáva trestné oznámenie a polícia následne údaje uvedené v žiadosti preveruje. Vyšetrovanie sa zvyčajne nezastaví len pri jednej spoločnosti – preverované bývajú aj ďalšie žiadosti a úvery, ktoré klient dojednal u iných poskytovateľov. Môže prísť predvolanie na podanie vysvetlenia, teda osobný výsluch, pričom väčšina ľudí ide na výsluch prvýkrát v živote kvôli jednej kolónke v žiadosti, čo je pre nich veľmi nepríjemné a stresujúce. Následky navyše nemusia súvisieť len s jedným konkrétnym úverom. Informácie o klientoch a ich úverovej histórii sa medzi poskytovateľmi zdieľajú prostredníctvom úverových registrov a ďalších systémov. Klient, ktorý účelovo napáda zmluvy alebo uvádza v žiadostiach nepravdivé údaje, sa tak môže stať nedôveryhodným nielen pre jedného poskytovateľa, ale naprieč celým trhom, čo mu môže výrazne skomplikovať získanie ďalšieho financovania. Niektoré poradne či právne kancelárie pritom ponúkajú klientom pomoc s napádaním úverových zmlúv a svoju odmenu inkasujú veľmi ochotne. K výsluchu a prípadne aj na súd však ide klient, nie poradňa, ktorá mu tento postup odporučila – riziko prípadných právnych následkov tak v konečnom dôsledku nesie predovšetkým klient. To všetko neznamená, že sa človek nemôže proti poskytovateľovi brániť – kto pri dojednávaní úveru uviedol pravdivé a úplné informácie, nemá dôvod obávať sa samotnej obrany. Problém môže nastať len vtedy, ak sa žiadateľ vedome uchýlil k uvedeniu nepravdivých údajov, zamlčaniu podstatných faktov, alebo ak zmluvu napáda čisto účelovo. V poslednej dobe sa navyše ukazuje, že ani niektoré poradne nerobia svoju prácu dobre a svojich klientov nevedomky nabádajú k priznaniu sa k úverovému podvodu. Ak už má niekto so splácaním problémy, nie je dobré robiť zásadné rozhodnutia len podľa rady z internetu alebo ponuky sľubujúcej ľahké zbavenie sa úrokov – lepšie je najprv zistiť, aké možnosti existujú a aké môžu byť dôsledky jednotlivých krokov, napríklad prostredníctvom úpravy splátok, restrukturalizácie, refinancovania alebo predčasného splatenia. Nie každá nepresnosť v žiadosti automaticky znamená trestný problém a drvivá väčšina žiadostí prebehne bez komplikácií – ak si žiadateľ ešte pred podpisom zmluvy všimne, že niektorý údaj uviedol nesprávne alebo neúplne, môže poskytovateľa kontaktovať a nechať ho opraviť či doplniť. Podstatné je, aby nepravdivý údaj v žiadosti nenechal vedome.






