Irán oznámil uzavretie Hormuzského prielivu len niekoľko dní po podpise dočasnej dohody o prímerí so Spojenými štátmi. Centrálne vojenské velenie Iránskej islamskej republiky vydalo varovanie všetkým plavidlám, aby sa nepribližovali k tejto strategickej námornej trase. Ako dôvod uviedlo pokračujúce izraelské útoky v Libanone a porušenie podmienok dohody zo strany USA. Uzavretie prielivu predstavuje vážnu hrozbu pre globálny obchod s energiami, keďže cez túto trasu prechádza ročne približne 20 percent svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu. Ako informuje Daily Mail, iránske centrálne vojenské velenie v sobotu formálne vyhlásilo, že Hormuzský prieliv bude uzavretý pre lodný provoz.

Dohoda podpísaná, boje pokračujú

Dočasná dohoda medzi USA a Iránom, označovaná ako Memorandum o porozumení, výslovne zaväzovala obe strany k okamžitému a trvalému ukončeniu vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Napriek tomu boje v Libanone pokračovali cez noc do soboty a izraelské jednotky naďalej obsadzujú rozsiahle časti juhu krajiny. Iránske velenie označilo situáciu za porušenie zmluvy zo strany USA a za nepretržité a bezohľadné porušovanie prímeria zo strany Izraela v južnom Libanone. Iránska štátna televízia zároveň varovala, že ak agresia pokračuje, sú pripravené ďalšie kroky.

Iránske vyhlásenie prišlo len minúty po tom, ako americký viceprezident JD Vance novinárom povedal, že rokovania prebiehajú dobre a že očakáva cestu do Švajčiarska v najbližších dňoch. Vance pre Fox News uviedol, že americkí vyjednávači Jared Kushner a Steve Witkoff sú už vo Švajčiarsku a riešia technické aspekty rokovaní. Napriek tomu iránska strana signalizovala, že k ďalšiemu pokroku nedôjde, kým USA nesplnia svoje záväzky. Iránske ministerstvo zahraničných vecí zároveň potvrdilo, že rokovací tím krajiny stále smeruje do Švajčiarska, hoci pôvodne plánovaná cesta na piatok bola zrušená.

Boje v Libanone a humanitárna situácia

Obete a škody po izraelských úderoch

Izraelské útoky na južný Libanon v sobotu si vyžiadali najmenej 16 obetí vrátane dvoch detí, a to len hodiny po správach o dosiahnutí dohody o prímerí. Sedem ľudí zostalo zavalených pod troskami po úderoch na južné mesto Nabatíja a okolité dediny, informovala libanonská Národná tlačová agentúra. Libanonské úrady v sobotu uviedli, že od začiatku konfliktu zahynulo viac ako 4 000 ľudí, pričom len v piatok to bolo 83 osôb. V ten istý deň zahynuli aj štyria izraelskí vojaci.

Pozície Hizballáhu a Izraela

Hizballáh v sobotu vyhlásil, že sa drží prímeria, no obvinil Izrael z jeho viacnásobného porušenia v piatok v noci. Vojenské krídlo organizácie uviedlo, že bude dodržiavať prímerie, ale zároveň bude odrážať útoky izraelských jednotiek. Izraelský vojenský predstaviteľ uviedol, že Hizballáh cez noc vypálil viac ako 50 striel na izraelské sily v južnom Libanone, čo izraelskú armádu prinútilo začať útočiť na ciele militantnej skupiny. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu predtým prisľúbil, že izraelské sily zostanú v južnom Libanone, kým nebude eliminovaná každá hrozba pre Izrael. Hizballáh odmieta zastaviť útoky, pokiaľ sa Izrael nezaviaže k stiahnutiu z Libanonu, čo Irán označuje za podmienku dočasnej dohody.

Hormuzský prieliv a globálne dôsledky pre energetiku

Irán pristúpil k faktickému uzavretiu Hormuzského prielivu po tom, ako USA spolu s Izraelom spustili útoky koncom februára. Počas konfliktu sa objavili viaceré správy o útokoch na obchodné lode a ich poškodení. Americké Centrálne velenie v sobotu oznámilo, že 55 obchodných lodí bezpečne preplávalo prielivom v júni a previezlo viac ako 17 miliónov barelov ropy. Uzavretie prielivu však predstavuje zásadnú hrozbu pre globálne zásobovanie energiami, keďže táto trasa je kľúčová pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu z krajín Perzského zálivu do celého sveta. Iránske velenie varovalo všetky lode, že ich bezpečnosť bude ohrozená, ak sa pokúsia preplávať prielivom.

Ako sa to týka Slovenska

Uzavretie Hormuzského prielivu Iránom môže mať priamy dosah na peňaženky slovenských vodičov. Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa, ktorého cituje portál noviny.sk, by Slováci pocítili dôsledky veľmi rýchlo – už v najbližších dňoch na čerpacích staniciach. Pánis uviedol: "Ak by sa tieto ceny udržali dlhší čas, znamenalo by to podstatné zdraženie palív na Slovensku. Už ku koncu týždňa by sme mohli očakávať, že cena benzínu pravdepodobne prekročí 1,55 eura a cena nafty by sa pohybovala v blízkej blízkosti tejto úrovne."

Podľa agentúry SITA analytik XTB Ondrej Greguš pri predchádzajúcom obmedzení dopravy cez Hormuzský prieliv očakával rast cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach v rozmedzí 2 až 5 centov. Tok cez prieliv vtedy výrazne klesol a produkcia krajín Perzského zálivu sa znížila o milióny barelov denne, čo vyvolalo prudké výkyvy cien ropy, ktorá sa krátkodobo dostala nad hranicu 112 dolárov za barel. Po izraelsko-amerických útokoch na Irán a obmedzení tankerovej dopravy vyskočila cena ropy Brent nad 80 dolárov za barel, čo boli najvyššie úrovne od januára 2025, uvádza noviny.sk.

Slovensko je v tejto situácii mimoriadne zraniteľné. Ako informuje portál autobazar.eu, Slovnaft v roku 2024 spracoval 4,8 milióna ton ropy, pričom alternatívne druhy tvorili len 662-tisíc ton. Prechod na inú ropu nie je len otázkou vôle, ale aj infraštruktúry, technológie a ceny. Podľa STVR navyše Slovensko, na rozdiel od Česka, požiadalo o predĺženie výnimky EÚ na dovoz ropných produktov z Ruska. Česká republika výnimku nepotrebuje, keďže našla alternatívy v podobe zmesi ropy z Iraku, Guyany a USA prepravovanej cez ropovod TAL. Diverzifikácia slovenského zásobovania ropou tak zostáva pomalá, čo krajinu robí citlivejšou na akékoľvek výkyvy na blízkovýchodných trhoch.