Fínsko sa chystá zrušiť dlhoročný zákaz jadrových zbraní na svojom území. Vláda tvrdí, že tento krok priblíži krajinu k politike odstrašovania NATO. Návrh si vyžaduje zmeny v zákone o jadrovej energii z roku 1987 aj v trestnom zákonníku. Ide o zásadný obrat v bezpečnostnej politike krajiny, ktorá sa desaťročia držala vojenskej neutrality. Ako informuje BBC, minister obrany Antti Häkkänen uviedol, že bezpečnostné prostredie Fínska a Európy sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 "zásadne a výrazne zmenilo".

Čo hovorí platný zákon a čo by sa zmenilo

Podľa fínskeho zákona o jadrovej energii z roku 1987 je na fínskom území zakázaný dovoz, výroba, držba aj odpálenie jadrových výbušnín – a to aj počas vojny. Vládny návrh by toto pravidlo zmenil. Nová úprava by umožnila "priviezť jadrovú zbraň do Fínska alebo ju prepravovať, dodávať či držať vo Fínsku, ak je to spojené s vojenskou obranou Fínska," uviedol Häkkänen. Minister to oznámil na tlačovej konferencii vo štvrtok. Návrh bol podľa dostupných informácií rozoslaný do medzirezortného pripomienkového konania s termínom do 2. apríla, po ktorom bude formálne predložený.

Fínsko a NATO: cesta od neutrality k aliancii

Fínsko sa vzdalo desaťročí vojenskej neutrality a v apríli 2023 sa stalo 31. členom NATO. Dôvodom boli rastúce obavy z hrozby zo strany Ruska. Vstup Fínska do aliancie bol široko vnímaný ako strategická porážka ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý dlhodobo kritizoval rozširovanie vojenskej aliancie smerom na východ. Susedné Švédsko vstúpilo do NATO v roku 2024. Fínsko zdieľa s Ruskom hranicu dlhú 1 340 kilometrov, čo je najdlhšia spoločná hranica spomedzi všetkých členských štátov EÚ alebo NATO. Fínski lídri opakovane varovali, že bezpečnostné prostredie krajiny sa od ruskej invázie na Ukrajinu zhoršilo.

NATO, jadrové odstrašovanie a európska spolupráca

Princíp kolektívnej obrany NATO

Zakladajúci princíp NATO o kolektívnej obrane stanovuje, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých. Tento princíp tvorí základ jadrovej stratégie odstrašovania aliancie. Keďže aliancia zahŕňa viaceré jadrové mocnosti, priamy útok na niektorého člena so sebou nesie riziko jadrovej odpovede. Podľa Centra pre kontrolu zbraní a nešírenie jadrových zbraní sú americké jadrové zbrane rozmiestnené v niekoľkých európskych krajinách. Häkkänen zdôraznil, že "zmena je nevyhnutná na to, aby Fínsko mohlo zabezpečiť svoju vojenskú obranu v rámci aliancie a plne využiť odstrašovanie NATO a kolektívnu obranu."

Širší európsky kontext

Návrh prichádza v čase, keď európske krajiny posilňujú obrannú spoluprácu v reakcii na vojnu na Ukrajine a širšiu globálnu nestabilitu. V pondelok Francúzsko a Nemecko oznámili plány na prehĺbenie spolupráce s európskymi partnermi v oblasti jadrového odstrašovania. Švédsky premiér Ulf Kristersson minulý týždeň uviedol, že doktrína krajiny o nerozmiestňovaní cudzích vojsk ani jadrových zbraní na jej území "by sa neuplatnila," ak by sa Švédsko ocitlo "v úplne inej situácii." Od vstupu Fínska a Švédska do NATO aliancia zvýšila svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde, Baltskom mori aj pozdĺž nového rozšíreného východného krídla.

Vládna koalícia a ďalší postup

Fínska vládnuca pravicová koalícia, ktorá má v parlamente väčšinu, uviedla, že návrh bol rozoslaný do pripomienkového konania s termínom do 2. apríla. Až potom bude formálne predložený. Zmeny si vyžadujú úpravu zákona o jadrovej energii aj trestného zákonníka. Fínski lídri dlhodobo upozorňujú na zhoršenie bezpečnostného prostredia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.