Ceny ropy vyskočili takmer na 110 dolárov za barel po správach iránskych médií o útoku na zariadenia v oblasti South Pars a Asaluyeh, kde sa nachádza najväčšie svetové ložisko zemného plynu. Brent ropa sa v čase uzávierky londýnskej burzy v stredu obchodovala na úrovni 108,21 dolára za barel, čo predstavuje výrazný nárast oproti 101,95 dolára zaznamenaných v utorok večer. Hoci táto hodnota zostáva pod konfliktným maximom 119,25 dolára, stále je výrazne vyššia ako úroveň 73,08 dolára, ktorá bola zaznamenaná 27. februára pred eskaláciou napätia. Trhy reagovali okamžite a prudko. Ako informuje Daily Mail, analytička Kathleen Brooks zo spoločnosti XTB situáciu okomentovala slovami: "Ak ste si mysleli, že cesta na dnešné večerné zasadnutie FOMC bude pokojná, zamyslite sa znova."

Trhy v panike: ropa, zlato aj dlhopisy reagujú

Kathleen Brooks zo spoločnosti XTB opísala situáciu na trhoch ako návrat do panického režimu. Cena ropy Brent vzrástla v jeden deň o ďalších päť percent. Cena zlata klesla o 2,8 percenta a dostala sa pod hranicu 5 000 dolárov za uncu. Dlhopisy sa predávali, výnosy rástli a dolár posilňoval. Brooks zároveň upozornila: "Irán varoval krajiny Perzského zálivu, že ich energetické aktíva a infraštruktúra sú teraz legitímnymi cieľmi. Riziko spočíva v tom, že kríza lodnej dopravy ropy sa mení na krízu zásobovania ropou."

Európske ceny zemného plynu vzrástli v reakcii na správy o útoku o sedem percent, a to napriek tomu, že South Pars zásobuje predovšetkým domáce potreby Iránu. Dôvodom rastu cien boli obavy z iránskych odvetných útokov na energetickú infraštruktúru krajín Perzského zálivu. Analytik Andres Cala zo spoločnosti Montel News útok označil za "vážnu eskaláciu, ktorá hrozí odvetnými údermi na výrobné zariadenia v Perzskom zálive a Izraeli."

South Pars: srdce iránskeho energetického systému

Čo je South Pars a prečo je kľúčový

South Pars je hlavným zdrojom domácej energetickej zásoby Iránu. Irán je štvrtým najväčším spotrebiteľom zemného plynu na svete, za Spojenými štátmi, Čínou a Ruskom, podľa Centra pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite, a to napriek tomu, že jeho ekonomika je výrazne menšia. Na rozdiel od iných krajín Blízkeho východu Irán využíva plyn na vykurovanie domácností, čo súvisí s jeho chladnejším podnebím, pričom značná časť tejto spotreby je dotovaná.

Dôsledky pre Irak a región

Po útoku Irán presmeroval dodávky plynu na domáce účely, čo viedlo k zastaveniu dodávok plynu do Iraku. Podľa vyjadrenia vysokého irackeho predstaviteľa pre agentúru Reuters Teherán zabezpečuje medzi tretinou a 40 percentami iráckych potrieb plynu a elektriny. Irán navyše v minulosti čelil výpadkom elektriny v dôsledku prerušenia dodávok plynu. V júli museli byť zatvorené verejné budovy, keď vlna horúčav zaťažila elektrickú sieť.

Iránska tlačová agentúra Tasnim uviedla, že útoky zasiahli petrochemické zariadenia v oblasti South Pars, pričom rozsah škôd nebol v čase správy ešte jasný.

Irán varuje susedov: energetická infraštruktúra v ohrození

Irán po útoku varoval, že energetické zariadenia Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kataru sa stávajú priamymi a legitímnymi cieľmi, ktoré budú zasiahnuté v najbližších hodinách. Energetické lokality v týchto krajinách boli evakuované. Iránsky prezident Masoud Pezeshkian na sieti X napísal: "Toto skomplikuje situáciu a môže mať nekontrolovateľné následky, ktorých rozsah by mohol pohltit celý svet."

Katar útok označil za izraelský bez zmienky o akejkoľvek úlohe Spojených štátov. Hovorca katárskeho ministerstva zahraničných vecí ho nazval "nebezpečnou a nezodpovednou" eskaláciou, ktorá ohrozuje globálnu energetickú bezpečnosť. Katar v dôsledku vojny úplne zastavil výrobu skvapalneného zemného plynu, čím sa znížilo 20 percent svetových dodávok skvapalneného zemného plynu, a prípadné poškodenie zariadení by mohlo predĺžiť výpadok za máj.

Neskôr v stredu spôsobili rakety rozsiahle škody v Katare, niekoľko hodín po tom, čo Irán pohrozil "plnohodnotnou ekonomickou vojnou" útokmi na energetické zariadenia na Blízkom východe. Videozáznamy zachytili mohutné výbuchy v Ras Laffane, hlavnom mieste výroby skvapalneného zemného plynu v Katare, ako aj v saudskoarabskom hlavnom meste Rijád. Saudská Arábia uviedla, že štyria obyvatelia utrpeli zranenia od padajúcich úlomkov balistickej rakety, ktorá bola zostrelená nad hlavným mestom. Civilná obrana následne zrušila výstrahy pre Rijád a Al-Kharj.

Zabitie iránskeho ministra spravodajstva a ďalšie atentáty

Izrael oznámil, že iránsky minister spravodajstva Esmail Khatib bol zabitý pri nočnom leteckom útoku v Teheráne. Izraelský minister obrany Israel Katz vyhlásil, že Khatib bol "eliminovaný", a prisľúbil ďalšie "významné prekvapenia" v súvislosti s tým, ako izraelská armáda pátra po vysokopostavených iránskych predstaviteľoch.

Iránci sa medzitým zhromaždili na pohrebe Aliho Larijaního, zavraždeného šéfa bezpečnostných zložiek, ktorého smrť Teherán potvrdil predchádzajúci večer. Spolu s ním bol zavraždený aj vojenský veliteľ Gholamreza Soleimani. Larijani pôsobil ako senior poradca zosnulého najvyššieho vodcu Aliho Chameneího v oblasti stratégie jadrových rokovaní s Trumpovou administratívou. V januári ho americké ministerstvo financií zaradilo na sankčný zoznam za koordináciu násilného potlačovania celoštátnych protestov. Generál Soleimani bol tiež sankcionovaný Spojenými štátmi a ďalšími krajinami za svoju úlohu v potláčaní nesúhlasu.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Mojtaba Chameneí vyjadril sústrasť v súvislosti s vraždou Larijaního v písomnom vyhlásení zverejnenom v iránskych médiách. "Nepochybne, atentát na takúto osobu ukazuje rozsah jeho dôležitosti a nenávisť nepriateľov islamu voči nemu," uvádza sa vo vyhlásení. Mladší Chameneí sa od chvíle, keď bol jeho otec zabitý v úvodných úderoch vojny, na verejnosti neobjavil, pričom podľa správ bol pri tom útoku aj zranený. Irán v stredu odvetou zaútočil na Izrael, pri čom boli dvaja ľudia zabití neďaleko Tel Avivu.