Európsky trh s plynom prežíva ďalší cenový šok, ktorý sa neskôr môže prejaviť aj vo faktúrach domácností. Veľkoobchodná cena plynu prekročila hranicu 75 eur za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň za viac ako tri roky. Za rastom cien stoja najmä obavy z narušenia dodávok v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe. Táto neistota sa postupne prelieva aj do ponúk dodávateľov energií. Ako informuje portál Blesk, energetický expert Jiří Gavor upozorňuje, že je len otázkou času, kedy dodávatelia energií, najmä plynu, budú musieť citeľnejšie zvyšovať svoje nové ponuky.

Prečo rastú ceny a čo to znamená pre bežné účty

Podľa Gavora situácia na konečnom trhu so zemným plynom pre domácnosti zatiaľ nie je taká dramatická ako na veľkoobchodnom trhu. Dodávatelia totiž majú časť plynu nakúpenú vopred, čo im umožňuje tlmiť dopad aktuálnych výkyvov. Expert vysvetľuje, že cena na rok 2027 je už väčšinou vyššia, avšak pri ďalších rokoch stále panuje nádej, že sa konflikt urovná a ceny klesnú. Práve táto neistota otvára otázku, či je vhodný čas na zafixovanie cien. Gavor odporúča fixáciu už dlhší čas, ale upozorňuje, že opatrní by mali byť ľudia so zmluvou na dobu neurčitú, pri ktorej platí trojmesačná výpovedná lehota.

Odporúčania ekonómov

Podobný názor zastáva aj ekonóm Lukáš Kovanda, ktorý odporúča fixáciu na dva roky. Fixácia na tri roky sa mu už zdá príliš dlhá, pretože trh čiastočne počíta s tým, že sa situácia v Perzskom zálive napokon upokojí, hoci nie rýchlo. Kombinácia neistoty na trhu a rozdielnych výhľadov cien na jednotlivé roky tak sťažuje jednoznačné rozhodnutie, kedy je najlepší okamih na fixáciu.

Nízke zásoby plynu znepokojujú celú Európu

Európu okrem cenového vývoja trápi aj nezvyčajne nízka hladina zásob plynu v zásobníkoch. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe dosahovala ich naplnenosť k 1. septembru približne 65 percent, čo je najnižšia hodnota pre toto obdobie od začiatku sledovania dát v roku 2011. Ak by Európa chcela mať do začiatku novembra zásobníky naplnené na 80 percent, musela by do nich podľa dostupných odhadov dostať približne 25 miliárd metrov kubických plynu. Napätie na Blízkom východe sa odráža aj na trhu s ropou, kde sú ceny najvyššie od konca júla – cena ropy Brent prekročila 95 dolárov za barel a zdražuje aj americká ľahká ropa West Texas Intermediate.

Zdražovanie sa nezastaví len pri plyne

Podľa Kovandu sa od plynu odvíja aj cena elektriny, a rast jej cien sa už začína prejavovať na zahraničných trhoch. Ekonóm dodáva, že aj v cenách elektriny by domácnosti mali zbystriť pozornosť. Ceny surovín tak môžu v nasledujúcich mesiacoch ovplyvniť nielen faktúry za plyn, ale aj celkové domáce rozpočty spotrebiteľov v celej Európe.

Aká je situácia na Slovensku

Slovensko na rozdiel od väčšiny Európy nemá problém s fyzickými zásobami plynu, ale skôr s ich cenou. Podľa údajov SLOVGAS boli slovenské plynové zásobníky k 30. augustu 2026 naplnené na 50,12 percenta kapacity, čo predstavuje 18,41 TWh, zatiaľ čo priemer EÚ dosahoval 64,73 percenta. Ako uvádza Forbes Slovensko, SPP má za úlohu do začiatku zimnej sezóny 2026/2027 uskladniť až 17,5 TWh plynu, hoci na bežnú prevádzku by stačilo len 8 TWh – ide teda o nadštandardnú rezervu. Ministerstvo hospodárstva SR k 5. augustu 2026 potvrdilo, že napriek geopolitickému napätiu na Blízkom východe sa slovenské zásobníky plnia podľa plánu. Kľúčovou témou pre slovenské domácnosti však nie je otázka dostatku plynu, ale koniec plošných dotácií. Podľa Pravda.sk a ÚRSO regulačný úrad pre rok 2026 schválil 25 cenových rozhodnutí pre dodávku plynu, pričom po skončení štátnych dotácií sa koncové ceny plynu pre slovenské domácnosti zvýšia približne o tretinu oproti dotovaným cenám z roku 2025. Podľa STVR a Pravda.sk zároveň cena elektriny pre slovenské domácnosti od januára 2026 medziročne stúpne v priemere o 2,78 percenta, čo súvisí práve s rastom ceny silovej elektriny naviazanej na trh s plynom. Od 1. mája 2026 sa navyše zvýšili aj tarify za prepravu zemného plynu prevádzkované spoločnosťou Eustream, ako informuje TECHBYTE.sk, čo je súčasť prispôsobovania tarifného systému novej energetickej realite po strate ruského tranzitu. Reálny dopad rastúcich cien tak pocítia najmä domácnosti, ktoré nedosiahnu na adresnú energopomoc, hoci Slovensko má vďaka veľkej skladovacej kapacite lepšiu pozíciu než priemer EÚ – zimu bez plynu by teda nemalo riešiť, problémom zostáva najmä cena.