Osemdesiattriročná Brigitte Stegemann zomrela v júli v kanadskom domove dôchodcov spôsobom, ktorý jej rodina opisuje ako všetko, len nie pokojný a dôstojný. Nemecky narodená pacientka trpiaca rakovinou dostala smrtiacu injekciu od sestry, ktorá si vraj neobliekla rukavice a mala problém napojiť infúziu. Zomrela uprostred trpkého sporu medzi rodinou a zdravotníkmi o tom, či si eutanáziu skutočne priala. Jej vnučka Brigitte Kranendonk tvrdí, že hlboko veriaca stará mama sa eutanázii z náboženských aj osobných dôvodov opakovane bránila. Ako informuje Daily Mail, Kranendonk, ktorá mala nad babičkou splnomocnenie, jasne oznámila vedeniu domova Pearl v Ontáriu, že rodina s eutanáziou nesúhlasí a pochybuje o babičkinej spôsobilosti robiť také rozhodnutie samostatne. Podľa nej sa personál rozhodol proces urýchliť práve vtedy, keď rodina odcestovala na desaťdňový výlet — po návrate zistili, že príprava na smrť už značne pokročila. "Sestra bola veľmi útočná, veľmi defenzívna," povedala Kranendonk. "Hovorila niečo v zmysle, že sa len snaží zastávať jej záujmy a robiť to, čo je pre ňu správne." Rodinu vraj vnímala ako prekážku vo svojej snahe pomôcť babičke zomrieť. Ani domov dôchodcov, ani predstavitelia programu MAiD sa k prípadu verejne nevyjadrili.

Program, ktorý sa vymkol spod kontroly

Kanadský program asistovanej smrti s názvom Medical Assistance in Dying, skrátene MAiD, umožňuje lekárom a zdravotným sestrám ukončiť život pacienta, ktorý s tým súhlasí. Podmienkou je vek aspoň 18 rokov, spôsobilosť dať informovaný súhlas a takzvaný závažný a neodstrániteľný zdravotný stav. Keď sa systém pred desiatimi rokmi spúšťal, týkal sa len pacientov, ktorých smrť bola bezprostredne predvídateľná. V roku 2021 sa však zákon zmenil — dnes stačí, že stav je pre pacienta neznesiteľný a nedá sa zmierniť spôsobom, ktorý sám považuje za prijateľný. Kritici tvrdia, že táto formulácia je nebezpečne vágna a subjektívna. Od roku 2016 do konca roka 2024 zomrelo pomocou MAiD podľa údajov v článku 765 475 ľudí, čo predstavuje približne jedno z desiatich úmrtí v Kanade — viac než na cukrovku a Alzheimerovu chorobu dohromady. Ak lekár žiadosť odmietne, pacient si môže nájsť iného, ochotnejšieho, a na rozdiel od Belgicka či Holandska sa v Kanade nevyžaduje vyčerpanie všetkých liečebných možností. Väčšina žiadostí je schválená. Toronto psychiatrička Madeline Li, ktorá sama pôsobí ako poradkyňa pre asistovanú smrť, priznala, že Kanada posunula hranice tak ďaleko, že o MAiD možno žiadať prakticky z akéhokoľvek dôvodu — vrátane jednoduchej "únavy zo života".

Deti a novorodenci na programe rokovania

Kanadský parlament odporučil znížiť vekovú hranicu tak, aby si eutanáziu mohli zvoliť aj deti, zatiaľ čo Quebecká lekárska komora žiada legalizáciu usmrtenia ťažko chorých alebo postihnutých novorodencov. Politici opakovane odkladajú rozšírenie MAiD o duševné ochorenia, no návrh by sa mohol stať zákonom v roku 2027, hoci odporcovia tvrdia, že takéto rozšírenie porušuje kanadskú ústavu. Profesor Tim Stainton z Kanadského inštitútu pre inklúziu a občianstvo pri University of British Columbia opísal zákon ako pravdepodobne najväčšiu existenčnú hrozbu pre ľudí so zdravotným postihnutím od nacistického programu v Nemecku v 30. rokoch. Kanadský najvyšší súd pritom v roku 2015 obavy zo "zošmyknutia sa po klzkom svahu k vraždám" odmietol ako strašenie, keď zrušil zákaz eutanázie s odôvodnením, že porušoval dôstojnosť a autonómiu ľudí.

Peniaze, chudoba a tlak na pacientov

Kanadské zdravotníctvo je plne financované štátom a patrí medzi najdrahšie na svete, čo podľa kritikov vytvára priestor na to, aby zdravotnícke zariadenia videli v asistovanej smrti spôsob, ako znížiť náklady na dlhodobú a drahú starostlivosť. Vznikol dokonca pojem "chudobná eutanázia" pre prípady, keď ľudia žiadajú o smrť pre zlú finančnú situáciu — patrí sem napríklad paralympionička, ktorá nemohla roky získať schodiskový výťah. Kanadský parlamentný rozpočtový úrad v roku 2021 odhadol, že program MAiD ušetril takmer 87 miliónov dolárov v porovnaní s paliatívnou starostlivosťou. Sestry Alicia a Christie Duncanové opísali, ako dostali len 48 hodín na to, aby zabránili eutanázii svojej matky Donny, ktorá podľa nich netrpela smrteľnou chorobou, ale duševnou krízou po autonehode. Napriek policajnému zásahu a psychiatrickej hospitalizácii bola napokon prepustená bez vedomia dcér a o pár dní zomrela injekciou. Alicia sa dnes venuje kampani za prísnejšie pravidlá a upozorňuje, že vágne znenie zákona umožnilo schválenie MAiD aj pri strate sluchu, cukrovke 2. typu či obyčajnej fyzickej slabosti. Ďalšie prípady len pridávajú na znepokojení — 84-ročnej Miriam Lancasterovej ponúkla eutanáziu lekárka na pohotovosti pri bolestiach chrbta, hoci si to vôbec nežiadala. Mladý diabetik a nevidiaci Kiano Vafaeian zomrel cez MAiD tri roky po tom, čo mu matka zabránila v pokuse o samovraždu, a paraplegická veteránka Christine Gauthierová dostala od úradníka ponuku eutanázie namiesto piatich rokov čakania na schodiskový výťah. Vtedajší premiér Justin Trudeau označil tento prípad za absolútne neprijateľný.

Aká je situácia na Slovensku

Na Slovensku je situácia diametrálne odlišná — právny poriadok tu možnosť predčasného ukončenia života smrteľne chorého pacienta vôbec nepozná, ako uvádza portál pravo-medicina.sk. Podobné konanie sa posudzuje podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., pričom podľa pravnenoviny.sk polícia v rámci vyšetrovania neskúma, či išlo o eutanáziu — existuje samostatný trestný čin usmrtenia na žiadosť. Napriek prísnej právnej úprave prieskum verejnej mienky citovaný portálom pravnenoviny.sk ukázal, že až 60 percent opýtaných Slovákov si myslí, že ťažko a nevyliečiteľne chorý človek trpiaci veľkým utrpením by mal mať možnosť ukončiť život za asistencie lekára. Odborníci oslovení portálom noviny.sk pritom upozorňujú, že kľúčovým problémom u nás nie je zneužívanie systému asistovanej smrti ako v Kanade, ale chronický nedostatok paliatívnych oddelení a lekárov s príslušnou atestáciou, a to napriek tomu, že počet onkologických diagnóz neustále rastie. Podľa expertov citovaných rovnakým zdrojom Slovensko na podobný krok zatiaľ nie je pripravené, keďže téma zostáva spoločenským tabu a otvorene sa o nej takmer nediskutuje — v rovnakom duchu sa vyjadrilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Zmenu môže priniesť aj vývoj v Európe — v roku 2024 sa podľa noviny.sk asistovanú samovraždu pre ťažko a nevyliečiteľne chorých rozhodlo legalizovať Slovinsko, čím sa pridalo k ďalším európskym krajinám, ktoré túto cestu už absolvovali. Kombinácia verejnej podpory a susedských príkladov naznačuje, že podobná diskusia, aká sa dnes vedie v Kanade, sa raz môže otvoriť aj na Slovensku.