Zdravotná sestra z Aljašky sa ocitla v nočnej more, akú si nedokázala predstaviť ani vo svojich najhorších predstavách. Namiesto radostného očakávania narodenia dieťatka, ktoré nosila pre iný pár, musí bojovať o jeho život na súde. Biologickí rodičia totiž po diagnóze liečiteľnej srdcovej vady požadovali potrat. Ona sa rozhodla postaviť sa na odpor a urobiť všetko pre to, aby dieťa dostalo šancu žiť. Ako informuje portál Daily Mail, prípad McKenny West sa dnes rieši na súdoch dvoch amerických štátov a rozvíril otázky o tom, kto má v surogátnom materstve posledné slovo.

Perfektná zhoda, ktorá sa zmenila na nočnú moru

McKenna West, slobodná matka dvoch malých detí, sa minulý rok prihlásila do agentúry Worldwide Surrogacy Specialist so sídlom v Connecticute. Po predbežnom schválení na základe jej zdravotnej anamnézy jej agentúra ukázala profil páru, ktorý v súdnych dokumentoch figuruje len pod skratkami AB a CD. Stretli sa cez Zoom a West mala pocit, že ide o dokonalú zhodu. "Konverzácia bola dobrá. Bolo to vzrušujúce pre nás oboch," povedala pre Live Action. Po dohode oboch strán otehotnela, s termínom pôrodu stanoveným na 2. septembra 2026. Pri ultrazvuku v 20. týždni tehotenstva im však lekár oznámil, že s srdcom bábätka je "niečo naozaj zlé" – ľavou stranou srdca vôbec neprúdila krv.

Diagnóza, ktorá zmenila všetko

Špecialista na materno-fetálnu medicínu následne diagnostikoval bábätku hypoplastický syndróm ľavého srdca – stav, ktorý sa často dá liečiť operáciou hneď po narodení. Presne v tejto chvíli biologickí rodičia prvýkrát spomenuli potrat. "Vedela som, že tým nechcem prejsť. Nechcela som, aby sa jeho život skončil skôr, než začal," povedala West. Problém bol o to citlivejší, že zmluva, ktorú podpísala, obsahovala klauzulu vyžadujúcu potrat v prípade "anomálie" – hoci agentúra jej v čase podpisu tvrdila, že takáto situácia je zriedkavá.

Nádej z Texasu

West sa rozhodla nájsť riešenie sama. Objavila nemocnicu v Dallase, ktorá dosahuje 100-percentnú úspešnosť pri prvej z troch operácií, ktoré bábätko potrebuje po narodení. Deti, ktoré túto operáciu podstúpia, majú 75-percentnú šancu dožiť sa piatich rokov, a tie, ktoré sa dožijú prvých narodenín, majú 90-percentnú šancu dožiť sa dospelosti. Ponúkla sa, že sa presťahuje k priateľke do Texasu, aby znížila náklady páru. Napriek tomu jej agentúra oznámila, že rodičia sa stále obávajú budúcej kvality života dieťaťa, a v pondelok po diagnóze jej dali vedieť, že formálne požadujú potrat.

Rodinná podpora a boj o rodičovské práva

West, ktorá by v čase potratu bola v 24. týždni tehotenstva, bola z tejto požiadavky zdesená – opisovala v súdnych dokumentoch injekciu, ktorá zastaví srdce bábätka, po ktorej by bolo "doslova roztrhané a rozobraté" pri vyberaní z jej maternice. V najkritickejšej chvíli sa jej ozval bratranec biologickej matky s tým, že on a jeho manželka sú ochotní bábätko adoptovať, len aby West nemusela zákrok podstúpiť. Následne kontaktovala podcasterku Ellen Fisher, ktorá jej sprostredkovala pomoc od Lily Rose, prezidentky organizácie Live Action – tá jej v priebehu pár hodín zabezpečila cestu s deťmi do Texasu za lekármi, ktorí môžu bábätku zachrániť život.

Biologickí rodičia sa medzitým obrátili na kalifornský súd, aby si stanovili rodičovské práva – hoci samotná zmluva o surogácii uvádza, že sa riadi zákonmi štátu Aljaška. Zároveň podali žalobu na 250 000 dolárov, ktorou od West požadujú vrátenie vyplatených peňazí aj náhradu škody, a trvajú na tom, aby porodila v Kalifornii, bez toho, aby potvrdili, či bábätku umožnia záchrannú operáciu, alebo mu poskytnú len tzv. paliatívnu starostlivosť, po ktorej by krátko po narodení zomrelo. West cez svojich právnikov súhlasila s cestou do Kalifornie len za podmienky, že rodičia zaručia operáciu. Súčasne podala na Aljaške žalobu o výlučnú starostlivosť o dieťa, aby mohla zabezpečiť liečbu v Texase. "Chcem za neho bojovať, pretože si tú šancu zaslúži," povedala West, ktorá je momentálne s rodinou v Texase v 35. týždni tehotenstva.

Ústavné práva versus zmluvné dohody

Najvyšší súd Aljašky minulý týždeň zamietol návrh, ktorý by prinútil West presťahovať sa do Kalifornie na pôrod, zároveň však rozhodol, že kalifornský súd môže určiť, kde West porodí a ktorý lekársky tím ju bude liečiť. Štát Aljaška v tejto veci vydal aj svoje stanovisko, v ktorom argumentuje, že aljašská ústava chráni právo surogátnej matky robiť si hlboko osobné medicínske rozhodnutia – vrátane toho, či pokračovať v tehotenstve, kde bude podstupovať prenatálnu starostlivosť a kto ju bude liečiť počas pôrodu. "Ústavné právo na súkromie chráni autonómiu ženy robiť tieto rozhodnutia sama za seba. Neoprávňuje zmluvné strany ani súdy, aby ich robili za ňu," uvádza stanovisko. Kalifornský pár voči tomuto stanovisku podal námietku, v ktorej tvrdí, že West a jej právnici zneužívajú moc štátu Aljaška na zásah, ktorý ignoruje ústavné práva rodičov na súkromie a rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti ich nenarodeného syna. Kalifornský súd napokon rodičom priznal rodičovské práva, čo sa West v súčasnosti snaží napadnúť v naliehavom odvolacom konaní.

Aká je situácia na Slovensku

Prípad McKenny West by sa na Slovensku v takejto podobe odohrať nemohol. Podľa údajov portálu forumzivota.sk totiž od novembra 2025 platí novela ústavy, ktorá priamo na ústavnej úrovni zakazuje surogáciu vo všetkých formách – komerčnej aj altruistickej. Ešte pred touto novelou náhradné materstvo na Slovensku nebolo zákonom priamo upravené ani zakázané, ako uvádza dojciacevankus.sk, takže išlo len o právne nevymáhateľnú dohodu troch strán. Slovenský zákon o rodine pritom stále určuje za matku ženu, ktorá dieťa porodila, a zmluvy, ktoré sú s tým v rozpore, sú neplatné – podľa forumzivota.sk by sa dieťa v prípade vzdania sa materstva náhradnou matkou stalo voľným pre adopciu. Slovenskí experti podľa marker.sk vnímajú novú ústavnú úpravu len ako "krok vpred" a úplný zákaz surogácie by podľa nich mal byť ešte doplnený samostatným zákonom.

Zaujímavé je, že Slováci, ktorí chcú náhradné materstvo využiť, bežne cestujú za týmto účelom do Česka, ako píše Postoj, keďže tam legislatíva takúto prax priamo nezakazuje. Podľa Denníka N je náhradné materstvo v Česku spomenuté len v jednom paragrafe Občianskeho zákonníka týkajúcom sa osvojenia, čo vytvára právnu "šedú zónu", v ktorej ženám v niektorých prípadoch hrozí aj trestné stíhanie. Práve pre chýbajúcu jasnú legislatívu, ktorá by definovala hranice medzi náhradným materstvom a trestnou činnosťou, českí kriminalisti odhalili aj organizovaný biznis so surogátnymi deťmi, ako informuje Postoj a Svet kresťanstva. Zatiaľ čo v USA sa teraz rieši, čie práva – biologických rodičov, či surogátky – majú prednosť, na Slovensku takýto spor po ústavnom zákaze nehrozí. Slovenskí záujemcovia sa však aj naďalej obracajú na susedné Česko, kde podobné právne riziká a spory ako v americkom prípade stále pretrvávajú.