Počas obliehania Sarajeva v 90. rokoch minulého storočia sa na kopcoch nad mestom odohrávali udalosti, ktoré dodnes otriasajú svedomím Európy. Bohatí turisti z celého sveta údajne platili srbským bojovníkom za možnosť strieľať na neozbrojených civilistov – mužov, ženy aj deti. Rakúsko teraz oficiálne otvorilo vyšetrovanie dvoch osôb podozrivých z účasti na týchto takzvaných "sarajevských safari". Rakúske ministerstvo spravodlivosti v utorok potvrdilo, že vyšetrovanie bolo začaté 25. apríla. Ako informuje denník Daily Mail, podnet na prešetrenie prípadu dala Alma Zadic, poslankyňa rakúskej Zelenej strany narodená v Bosne a bývalá ministerka spravodlivosti.

Čo boli sarajevské safari a ako fungovali

Medzi rokmi 1992 a 1995 bolo Sarajevo, dnes hlavné mesto Bosny a Hercegoviny, obkľúčené bosnianskosrbskými silami. Obliehanie trvalo 44 mesiacov a stalo sa najdlhším obliehaním mesta v dejinách moderného vojnového konfliktu. Srbské sily odrezali mesto od potravín a elektriny, celé štvrte zapaľovali delostreleckou paľbou. Práve v tomto prostredí sa podľa dostupných svedectiev a dokumentov organizovali výlety pre platiacich cudzincov, ktorí chceli strieľať na ľudí.

Kto sa zúčastňoval a koľko platil

Bohatí turisti prichádzali z Európy, Ruska, Kanady aj Spojených štátov amerických. Za účasť na ostreľovacích výletoch platili srbským bojovníkom obrovské sumy. Podľa knihy Pay and Shoot chorvátskeho novinára Domagoja Margetica platili turisti za streľbu na ľudí stredného veku 80 000 mariek – čo predstavovalo takmer 35 000 britských libier v tehdajšej hodnote. Mladé ženy boli "drahším cieľom" za 95 000 mariek a tehotné ženy predstavovali najdrahšiu "položku" za 110 000 mariek. Účastníci medzi sebou súťažili o to, kto zastrelí najkrajšiu ženu.

Kde sa safari odohrávali

Podľa Margeticovej knihy sa tieto výlety organizovali na mieste, ktoré sa nachádza na židovskom cintoríne s výhľadom na mesto. Po skončení streľby pokračovali účastníci neskorými nočnými oslavami. Kniha tiež odhaľuje, že samotná myšlienka "safari" nevznikla v Srbsku, ale v Chorvátsku, a do jej vzniku bol zapojený Chorvát, ktorý predtým pracoval pre juhoslovanskú spravodajskú službu.

Svedectvá a vyšetrovania, ktoré prípad posúvajú vpred

Prípad nie je nový – o podozreniach sa hovorí už desaťročia. Kľúčovým momentom bolo svedectvo Johna Jordana, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty, ktorý v roku 2007 vypovedal pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Jordan pôsobil v Sarajeve ako dobrovoľný hasič OSN počas celého obliehania a bol priamym svedkom hrôz, ktoré sa v meste odohrávali. Sám bol zastrelený do hrude pri zásahu požiaru na frontovej línii severne od oblasti Grbavica, ktorú držali bosnianskosrbské sily.

Jordan vo svojej výpovedi opísal, ako srbskí strelci cielene mierili na najmladších členov rodín. "Ak šiel dospelý s dieťaťom, zastrelili dieťa. Ak šla rodina, zastrelili najmladšieho. V skupinke dievčat sa zdalo, že strieľajú na najkrajšiu," uviedol vo svojom vyhlásení. Okrem toho svedčil o prítomnosti cudzincov, ktorí sa správali úplne odlišne od miestnych bojovníkov. Títo ľudia nosili kombináciu civilného a vojenského oblečenia, mali zbrane vhodnejšie na poľovačku na diviaky v Čiernom lese ako na mestský boj, a miestni ich doslova vodili za ruku po oblasti, ktorú sami nepoznali.

Tento prelomový proces viedol k odsúdeniu bosnianskosrbského generála Dragomira Miloševića na 33 rokov väzenia za vraždy, neľudské zaobchádzanie a riadenie kampane teroru, ktorá si vyžiadala tisíce obetí, prevažne moslimov.

Nová kniha a parlamentná otázka otvorili prípad znova

Začiatkom mája 2026 vydal chorváts­ky novinár Domagoj Margetic knihu Pay and Shoot, v ktorej tvrdí, že má dôkazy o existencii "safari" vrátane dokumentov preukazujúcich platby turistov srbským sprostredkovateľom. Margetic uvádza, že informácie získal od Nedzada Ugljena, bosnianského spravodajského dôstojníka, ktorý bol zabitý v roku 1996 a pred smrťou mu odovzdal dossier s informáciami. Ugljen podľa Margetica tiež napísal, že cudzinci súťažili o to, kto zastrelí najkrajšiu ženu.

Spravodajský dôstojník sa pred smrťou rozprával aj s členmi bosnianskosrbskej milície, ktorá zahraničných ostreľovačov hostila. Mnohí z nich tvrdili, že medzi účastníkmi bol aj európsky člen kráľovskej rodiny. "Prichádzal vrtuľníkom, zdržiaval sa vo Vogošci neďaleko Sarajeva a chcel strieľať na deti," uvádza sa v knihe. Tieto tvrdenia zatiaľ neboli preukázané pred súdom.

Práve Margeticova kniha spolu s parlamentnou otázkou Almy Zadic podnietili rakúske úrady k formálnemu otvoreniu vyšetrovania. Zadic k prípadu uviedla: "Tieto obvinenia sa týkajú najzávažnejších vojnových zločinov a musia byť dôkladne vyšetrené a stíhané. Pre beztrestnosť tu nie je miesto. Myšlienka, že ľudia mohli platiť peniaze za to, aby úmyselne strieľali na civilistov – dokonca na deti – je vo svojej krutosti takmer nepredstaviteľná. Takéto činy predstavujú mieru pohŕdania ľudskosťou, ktorá nechá človeka bez slov. Obete a ich príbuzní majú právo na pravdu, spravodlivosť a objasnenie."

V novembri 2025 začali talianske úrady vlastné vyšetrovanie týchto obvinení. Preživší vyjadrili nádej, že pravda bude konečne odhalená. Rakúske vyšetrovanie sa zameriava na rakúskeho občana a ďalšiu zatiaľ neidentifikovanú osobu.

Ako o prípade informujú slovenské médiá

Téma sarajevských safari nie je pre slovenských čitateľov neznáma. Podľa pravda.sk bohatí turisti platili až 85 000 až 90 000 dolárov za streľbu na civilistov počas obliehania Sarajeva. Rovnaký portál v súvislosti s Margeticovou knihou informoval, že Taliani tvorili drvivú väčšinu víkendových ostreľovačov a že ostreľovači pôsobili aj v iných častiach Bosny. Ako uvádza sme.sk, na podozrenia upozornil už dokumentárny film Sarajevo Safari z roku 2022 slovinského režiséra Mirana Zupaniča, ktorý zozbieralo niekoľko svedectiev o bohatých cudzincoch cestujúcich do Sarajeva strieľať na ľudí. Portál postoj.sk zasa pripomína, že talianska prokuratúra v Miláne začala vyšetrovanie takzvaného ostreľovacieho turizmu – talianski občania údajne platili srbským vojakom z armády Radovana Karadžića za streľbu na obyvateľov Sarajeva z okolitých kopcov. Postoj.sk tiež cituje prípad ako kľúčový právny precedens v súvislosti so svedectvom amerického vojaka pred tribunálom ICTY v roku 2007.