Spojené štáty sa pripravujú na doteraz najrozsiahlejšiu vlnu útokov proti Iránu. Minister financií Scott Bessent varoval, že táto noc prinesie najintenzívnejšiu bombardovaciu kampaň od začiatku konfliktu, pričom hlavným cieľom sú iránske raketové továrne a odpaľovacie zariadenia. Napätie v regióne eskaluje od spoločnej americko-izraelskej vojenskej operácie, ktorá si vyžiadala život najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Teherán odvtedy opakovane útočí raketami a dronmi na americké vojenské základne v Perzskom zálive. Ako informuje Daily Mail, minister Bessent to uviedol v piatok v rozhovore pre Fox Business.

Najväčší nálet v histórii konfliktu

Scott Bessent v rozhovore pre Fox Business otvorene oznámil plány na eskaláciu amerických útokov. "Táto noc bude našou najväčšou bombardovacou kampaňou a spôsobíme najväčšie škody iránskym raketovým odpaľovacím zariadeniam, továrňam, ktoré rakety vyrábajú, a výrazne ich oslabujeme," uviedol minister. Podľa jeho slov Irán na vojenskej fronte neuspel voči tomu, čo Bessent označil za "zdrvujúce" americké útoky. Minister zároveň upozornil, že Irán sa preto presúva na ekonomické bojisko. "Keďže sa im nepodarilo uspieť vojensky, snažia sa vyvolať ekonomický chaos, a nemyslím si, že sa im to podarí," povedal Bessent pre Fox.

Hormuzský prieliv a hrozba pre svetové zásobovanie energiou

Kľúčovou témou rozhovoru sa stal Hormuzský prieliv, ktorý Bessent označil za životne dôležitú tepnu svetového zásobovania energiou. Minister naznačil, že Irán by mohol eskalovať konflikt uzavretím tejto vodnej cesty, čo by malo devastačné dôsledky pre globálne ceny ropy a plynu. Prielivom prechádza približne 20 percent svetovej ropy a zemného plynu. "Keď konflikt začal, poisťovne zrušili všetky poistky pre plavidlá plávajúce cez Hormuzský prieliv alebo vo všeobecnosti po Perzskom zálive," vysvetlil Bessent. Súkromné poisťovne buď odmietli lode poistiť, alebo dramaticky zvýšili poistné pre vojnové riziká.

Americká vládna poistka pre lode

Prezident Donald Trump nariadil poskytnutie poistenia vojnových rizík pre americké lode v Hormuzskom prielive, aby americké plavidlá a ich náklady zostali chránené v prípade zničenia. V utorok Trump podľa agentúry Reuters ubezpečil americké námorníctvo, že môže začať sprevádzať ropné tankery cez prieliv, ak to bude potrebné. Medzinárodná rozvojová finančná korporácia (DFC) v stredu oznámila, že ponúkne až 20 miliárd dolárov na poistenie. "Tento program poskytne poisťovanie prepravcom, či už prepravujú ropu, produkty alebo hnojivá," priblížil Bessent podľa Fox Business.

Iránska stráž varuje USA

Hovorca Iránskych revolučných gárd Ali Mohammad Naini v piatok reagoval na Trumpov plán vyslať námorné plavidlá do prielivu. "Irán vrelo víta sprievod ropných tankerov a prítomnosť amerických síl pri prechode Hormuzským prielivom. A mimochodom, čakáme na ich prítomnosť," uviedol Naini podľa štátnych médií. Naini zároveň odporučil, aby si Američania pred akýmkoľvek rozhodnutím pripomenuli požiar na americkom supertankeri Bridgeton v roku 1987 a nedávno napadnuté ropné tankery. Od začiatku útokov bolo v zálivových vodách zasiahnutých takmer desať plavidiel a iránska garda nariadila lodiam neprechádzať cez prieliv.

Ceny ropy rastú, USA sľubujú voľný tok energie

Vojna v západnej Ázii naďalej ženie ceny ropy nahor. Cena ropy Brent dosiahla k 7. marcu 2026 hodnotu 93,32 dolára za barel. Prezident Trump v reakcii prisľúbil, že USA zaručia voľný tok energie po celom svete a zdôraznil vojenskú a ekonomickú silu krajiny. Bessent uviedol, že americké lode budú musieť byť chránené pri plavbe cez prieliv. "Existuje ochota prejsť cez prieliv, ak poskytneme aj námorný sprievod, ak bude potrebný," povedal minister pre Fox Business. Dodal, že plavidlá z Iránu a Číny naďalej prielivom bezpečne plávajú. "Budeme čakať na vyjadrenie veliteľstva CENTCOM, kedy považujú bezpečný prechod za možný. Neviem, či to bude týždeň alebo dva týždne, ale sme na ceste k vyriešeniu tohto problému," uviedol Bessent.

Tajná správa spochybňuje možnosť zvrhnutia iránskeho režimu

Zatiaľ čo Trump trvá na útokoch, tajná správa Národnej spravodajskej rady (NIC) spochybňuje schopnosť USA zvrátiť iránske vedenie. Podľa denníka Washington Post traja ľudia oboznámení so závermi správy uviedli, že Irán by pravdepodobne reagoval na Chameneího smrť dodržiavaním protokolov zameraných na zachovanie režimu, nie na jeho kolaps. Trumpova administratíva pôvodne uviedla, že útoky mali zničiť iránske jadrové kapacity, no v posledných dňoch požaduje "bezpodmienečnú kapituláciu". Trump pre NBC News uviedol: "Chceme, aby mali dobrého vodcu. Máme niekoľko ľudí, ktorí by podľa mňa odviedli dobrú prácu."

Odborníci o odolnosti iránskeho režimu

Holly Dagres, senior výskumná pracovníčka Washingtonského inštitútu pre politiku Blízkeho východu, pre Washington Post uviedla, že podriadiť sa Trumpovi by bolo v rozpore s "tým, za čím stoja". Suzanne Maloney, odborníčka na Irán a viceprezidentka Brookingsovej inštitúcie, s týmto hodnotením súhlasila: "V Iráne neexistuje žiadna iná sila, ktorá by mohla čeliť zostávajúcej moci, ktorú má režim." Biely dom medzitým v stanovisku pre Washington Post obhajoval Trumpov postoj a tvrdil, že iránsky režim je "absolútne drvený".

Iránsky raketový arzenál: najväčší na Blízkom východe

Irán, 17. najväčší štát sveta, naďalej rozvíja rakety dlhšieho doletu, pričom často využíva svoj program kozmických nosičov. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie má Irán najväčší a najrozmanitejší raketový arzenál na Blízkom východe s tisíckami balistických a riadených striel, z ktorých niektoré sú schopné zasiahnuť Izrael aj východnú Európu. Krajina doteraz neotestovala ani nevypálila raketu s doletom na územie USA. Irán napriek tomu roky zdokonaľuje presnosť a smrtonosnosť svojich rakiet, čím zo svojho rastúceho arzenálu buduje mocný nástroj na premietanie sily a ohrozovanie amerických vojenských pozícií v regióne.