Európa sa chveje zimou a mrzne. Aj Nemecko zažíva tuhý mráz, ktorý krajinu pevne zovrel do svojho ľadového zovretia. Vynára sa otázka, či je celá debata o klimatickej zmene a stále teplejších zimách už prekonaná. A hrozí možno dokonca nová ľadová doba?

Dvojciferné mínusové teploty podobné tým na severnom póle zažíva krajina len zriedka. To je jasné. Diplom-meteorológ Dominik Jung z portálu wetter.net však upozorňuje, že ide len o momentálny stav. Ako informuje Bild.de, advent bol druhým najteplejším od začiatku meteorologických záznamov. Priemerná teplota vzduchu v decembri dosiahla 3,1 stupňa Celzia, čo je o 2,3 stupňa viac ako dlhodobý priemer. Zároveň to byl jeden z najsuchších decembrov od roku 1881.

Kto je Dominik Jung

Dominik Jung má 48 rokov a meteorológiu študoval na univerzite Johannesa Gutenberga v Mohuči. Diplom-meteorológ pôsobí ako konateľ meteorologickej služby Q.met, ktorá prevádzkuje aj portál wetter.net. Okrem toho je moderátorom a autorom odborných kníh zameraných na počasie.

Ako súvisí studený šok s klimatickou zmenou

Nemecko momentálne zažíva studený šok. Ako to však zapadá do celkového obrazu? Dominik Jung vysvetľuje, že poslednú studenú fázu s takým množstvom snehu zažila väčšina Nemcov naposledy v decembri 2010, teda pred 15 rokmi. To ukazuje, že studené zimy sa stali veľmi zriedkavými. Momentálne prichádza chlad zo severného pólu, počas víkendu skôr zo severovýchodného smeru, teda z Ruska. Už budúci týždeň by sa však zo západu mohlo začať postupne otepľovať.

Rozdiel medzi počasím a klímou

Faktom je, že všetko, čo sa momentálne deje, je počasie. Klíma naopak popisuje, ako vyzerá počasie súhrnne za obdobie 30 rokov. Jung zdôrazňuje, že táto mini-zima nemá s klimatickou zmenou vôbec nič spoločné. Globálne otepľovanie sa neskončilo len preto, že začiatkom januára 2026 bolo regionálne veľmi chladno. Jednotlivé studené epizódy neodporujú dlhodobému trendu otepľovania.

Prečo môže byť napriek otepľovaniu veľmi chladno

Za to môžu atmosférické cirkulácie. To znamená, že poruchy v polárnom víre môžu arktický studený vzduch nasmerovať ďaleko na juh. Celkovo teplejšia atmosféra môže navyše podporovať extrémne poveternostné javy, ktorými môžu byť ako vlny horúčav, tak aj výrazné studené vlny.

Hrozí nová ľadová doba

Nie! Postupimský inštitút pre výskum dopadov klimatickej zmeny (PIK) zistil v štúdii, že súčasná klimatická zmena spôsobená človekom zatiaľ potláča ďalšiu prirodzenú ľadovú dobu. Podľa vedcov možno s ňou počítať až približne o 50 000 rokov.