Prípad zavraždenej učiteľky Zuzany z Gelnice otriasol slovenskou verejnosťou. Jej manžel Tomáš V. ju ubodal v júni tohto roku. Pred smrťou stihla Zuzana podrobne opísať dlhodobé násilie, ktorému čelila, a požiadala súd o ochranu. Súd jej žiadosť zamietol. Ako informuje český denník Blesk, nové súdne dokumenty odhaľujú mrazivé detaily posledných mesiacov jej života.

Súd zamietol žiadosť o ochranu: Muž bol vo väzbe

Zuzana sa ešte pred svojou smrťou obrátila na súd s návrhom, aby jej manželovi zakázal priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a vylúčil ho z užívania spoločného bytu. Svoj návrh opierala o dlhodobé domáce násilie, opakované fyzické útoky a narastajúci strach o vlastný život. Súd však žiadosť v marci zamietol s odôvodnením, že muž bol v tom čase vo väzbe, a bezprostredné nebezpečenstvo teda nehrozilo.

Vo väzbe skončil po tom, čo ženu vo februári napadol a škrtil. V júni za to dostal osemmesačný podmienečný trest s ambulantnou protialkoholickou liečbou a bol prepustený na slobodu. O iba 11 dní neskôr Zuzanu ubodal.

Facky, päste a škrtenie: Čo odhalili súdne spisy

Začiatok teroru

Zo súdnych dokumentov, ktoré získal slovenský denník Nový Čas, vyplýva, že Tomáš V. 23 rokov abstinoval. Približne dva mesiace pred februárovým útokom však začal opäť piť alkohol a jeho správanie sa prudko zmenilo. Za zlomový bod spis označuje udalosti z 21. februára tohto roku. Muž si ráno kúpil fľašu tvrdého alkoholu a niekoľko pív. Neskôr prišiel za Zuzanou do obývačky. Keď ho požiadala, aby ju nechal na pokoji, najprv odišiel, no krátko nato sa vrátil a zaútočil. Vo svojej výpovedi opísala, že ju silno chytil pod krkom a opakoval: Uškrtím ťa. Nemohla sa nadýchnuť, zatmelo sa jej pred očami, prestávala počuť a mala pocit, že stratí vedomie. Nakoniec sa jej podarilo manžela odstrčiť, utiecť z bytu a schovať sa za výťahom, odkiaľ zavolala políciu.

Násilie sa stupňovalo od septembra 2025

Februárový útok nebol prvým incidentom. Situácia sa začala výrazne zhoršovať už od septembra 2025. Zuzana opísala teror, ktorému doma čelila. Po odmietnutí pohlavného styku dostala od manžela najprv facku a následne úder päsťou do tváre. Muž ju opakovane obviňoval z nevery, schválne jej bral a ničil osobné veci alebo ich schovával. Zároveň ju kontroloval a sledoval, čo v nej vyvolávalo čoraz väčší strach. Pri jednom z útokov ju zozadu chytil pod krkom, rukou jej zakryl nos aj ústa a po celý čas nepovedal ani slovo. Zuzane sa nakoniec podarilo vysmeknúť a z bytu utiecť. Políciu ani lekára vtedy nevyhľadala.

Zapaľoval uteráky a ohrozoval rodinu

Týranie sa neobmedzovalo len na fyzické útoky. V januári zapálil jej osušku a hodil ju do vane. O mesiac neskôr podpálil uteráky visiace na dverách kúpeľne. Oheň sa rozšíril aj na dvere, tie však nakoniec uhasil. Vo spise sú zachytené aj výpovede detí. Syn policajtom povedal, že už nedokáže znášať otcovo správanie. Dcéra sa otca bála, hoci ju fyzicky nenapadol. Zuzana zároveň opísala manželove psychiatrické ťažkosti, úzkostné a panické stavy a skutočnosť, že po viac ako dvoch desaťročiach abstinencie začal opäť piť. Obávala sa, že jeho správanie je čoraz nevypočítateľnejšie a nebezpečnejšie. Vo svojej žiadosti uviedla, že už nedokáže odhadnúť, kam sa manželovo konanie bude ďalej vyvíjať. Práve preto žiadala súd o okamžitú ochranu. Ten však návrh zamietol.

Generálna prokuratúra: Vyšetrovanie bolo nezvládnuté

Po tragédii nechala Generálna prokuratúra prípad preskúmať. Generálny prokurátor Maroš Žilinka konštatoval závažné pochybenia polície aj prokuratúry. Podľa neho mal byť prípad od začiatku vyšetrovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby, nie iba ako nebezpečné vyhrážanie. Podľa Generálnej prokuratúry Zuzana už pri trestnom oznámení opisovala dlhodobý psychický teror, fyzické útoky, ničenie vecí aj obavy o vlastný život. Žilinka zároveň v súvislosti so zistenými pochybeniami odvolal vedenie Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi.

Aká je situácia na Slovensku

Prípad Zuzany z Gelnice nie je len individuálnou tragédiou — odhaľuje systémové zlyhania, ktoré sa môžu opakovať. Podľa údajov spravy.stvr.sk na Slovensku v januári až októbri 2023 nahlásili 2 112 prípadov domáceho násilia, v rovnakom období roku 2024 to bolo 1 860 prípadov. Polícia pritom upozorňuje, že pokles čiastočne odráža aj strach obetí násilie nahlásiť. Jedno centrum pomoci uvádza, že hoci oficiálny počet obetí je okolo 1 600, v ich podpornej skupine je 3 000 žien — a ak má každá dvoje deti, počet zasiahnutých osôb len u nich dosahuje okolo 6 000, ako informuje spravy.stvr.sk.

Slovenský zákon síce nástroje ochrany poskytuje, no ich uplatňovanie závisí od uváženia súdu. Podľa portálu adra.sk umožňuje slovenský zákon vykázanie násilníka z obydlia na 10 dní vrátane zákazu priblíženia sa k obeti na 10 metrov. Počas tohto obdobia môže obeť podať návrh na neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže násilníkovi vstup do domu, komunikáciu a priblíženie sa k obeti. Krajský súd Trenčín v roku 2025 potvrdil, že takéto opatrenie má preventívnu funkciu a je účinným prostriedkom ochrany obetí, ako uvádza judikaty.info.

Zásadným problémom zostáva aj to, že domáce násilie ako také nie je v právnom poriadku SR nikde priamo definované — zákon ho rieši cez trestné činy ako týranie blízkej a zverenej osoby, nebezpečné vyhrážanie či ublíženie na zdraví, ako upozorňuje gender.gov.sk. Práve táto medzera môže viesť k tomu, že polícia aj prokuratúra postupujú nejednotne — čo je presne to, čo Generálna prokuratúra vytkla v prípade Zuzany. Podľa zastavmenasilie.gov.sk v roku 2018 zomrelo rukou svojho súčasného alebo bývalého partnera 5 žien na Slovensku.