Vyzerá ako obyčajný pomocník, ktorý vám vysaje byt počas obeda v práci. V skutočnosti však robotický vysávač vidí oveľa viac, než by ste čakali, a jeho kamera dokáže zmeniť váš život od základov.

Skrytá kamera v každej domácnosti

Robotické vysávače využívajú špeciálnu technológiu s vstavanou kamerou, ktorá mapuje pôdorys bytu. Vďaka nej zariadenie inštinktívne vie, kam sa má pohybovať, aby neomylo nábytok alebo neuviazlo v rohu miestnosti. Greg Grispos, docent digitálnej forenznej analýzy na Arizonskej štátnej univerzite, pre Daily Mail vysvetlil, že tieto prístroje fungujú na princípe obojsmerného systému, ktorý zaznamenáva dáta cez domácu wifi sieť a používateľ si ich následne prezerá cez mobilnú aplikáciu. Ako informuje Daily Mail, Grispos priamo uviedol: "Máme doma v podstate Veľkého brata a buď sme ochotní ho pustiť dnu, alebo nie, ale keď to raz urobíme, musíme si uvedomiť, čo sa môže stať." Zariadenia zbierajú dáta, snímajú obrázky a vytvárajú digitálny portrét domácnosti. Môže to pôsobiť ako neškodný spôsob zlepšovania produktu, no dáta z robotických vysávačov už mali vážne dôsledky v reálnom živote.

Prípad, ktorý skončil na súde

Manžel odhalil neveru cez aplikáciu

Muž z Taiwanu využil túto technológiu na odhalenie nevery svojej manželky. Otvoril si aplikáciu v telefóne, prihlásil sa do živého prenosu z kamery robotického vysávača a uvidel svoju manželku s iným mužom. Záznam si nahral a použil ho ako dôkaz v civilnej žalobe pre porušenie manželskej dohody, pričom napokon vysúdil 16 000 dolárov. Právny spor sa však skomplikoval, keď ho manželka obžalovala z toho, že ju nahral bez jej súhlasu. Na Taiwane je totiž nezákonné tajne nahrávať alebo zverejňovať súkromné či intímne informácie inej osoby bez jej súhlasu, a preto muž nakoniec skončil vo väzení.

Reakcia odborníkov na trestný postih

"Keď som čítal tento príbeh, prvá vec, ktorá ma zarazila, bolo, že dostal väzenie. Päť mesiacov väzenia za to, že použil toto zariadenie na sledovanie svojej manželky," povedal pre Daily Mail Hank Fradella, profesor kriminológie a trestného práva na Arizonskej štátnej univerzite. Fradella vysvetlil, že v Spojených štátoch situáciu komplikuje nejednotná sústava zákonov naprieč jednotlivými štátmi. Federálny zákon o odpočúvaní (Wiretap Act) zakazuje použitie nezákonne získaných komunikácií ako dôkazu, no jednotlivé štáty sa líšia v tom, či musia so záznamom súhlasiť obe strany. Tento zákon sa navyše vzťahuje iba na zvukové záznamy, takže tiché video môže byť súdom akceptované ako dôkaz aj bez súhlasu.

Nejasné hranice súhlasu a odpovednosti výrobcov

Fradella upozornil, že kľúčovou otázkou je, či obaja partneri vedeli o existencii zariadenia, alebo ho jeden nainštaloval bez vedomia druhého. Práve to môže rozhodovať o výsledku súdnych sporov v štátoch, kde je vyžadovaný súhlas všetkých zúčastnených strán. Situácia sa ešte viac komplikuje pri kúpe produktu a odsúhlasení obchodných podmienok. Na otázku, či môže byť takýto súhlas dostatočný na to, aby bol záznam prijatý súdom, Fradella priznal: "To je otvorená otázka." Dodal: "Bude stačiť konštruktívna znalosť skrytá v podmienkach používania, ktoré nikto nečíta? No, uvidíme." Vysvetlil, že konštruktívna a skutočná znalosť sú dve odlišné veci – každý, kto si kúpi zariadenie zbierajúce dáta a podpíše podmienky používania, má formálne vedomosť o tom, s čím súhlasí, no realita môže byť iná. Väčšina spotrebiteľov si podľa neho vôbec neuvedomuje, že súhlasí s tým, aby ich zariadenie snímalo priamo v ich domácnosti.

V roku 2022 portál MIT Technology Review objavil sériu šokujúcich obrázkov na internete, ktoré zjavne pochádzali z robotického vysávača Roomba. Výskumníci zistili, že zamestnanci spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou, ktorí mali za úlohu označovať obrázky na zlepšenie detekcie robota, tieto fotografie unikli na internet. Medzi snímkami sa nachádzala žena sediaca na toalete, dieťa ležiace na podlahe a rôzne fotografie označených predmetov v domácnosti. Hovorca spoločnosti iRobot, výrobcu Roomby, vtedy pre portál uviedol, že fotografie boli zdieľané v rozpore s písomnou dohodou o mlčanlivosti uzavretou s poskytovateľom služieb. Grispos dodal, že výskumníci stále skúmajú presnosť toho, čo kamera reálne zaznamenáva, a rozsah zbieraných dát.

Zákony nestíhajú technológiu

Fradella upozornil na legislatívnu medzeru v tom, ako môžu výrobcovia tieto dáta využívať a čo musia zverejňovať. "Zákon sa vyvíja pomaly. Zákon nikdy nedobehne technológiu. To nie je možné. Ale zvyčajne príde čas, keď sa otvorí okno na zmenu politiky," dodal. Vyzval na väčšiu transparentnosť a zákonnú povinnosť firiem uvádzať zrozumiteľné vyhlásenie v jednoduchom jazyku, aby spotrebitelia nemuseli prehľadávať dlhé zmluvné podmienky ešte pred kúpou produktu, ktorý zbiera dáta. "A buďme transparentní tak, aby priemerný človek, ktorý si otvorí zariadenie, dostal jasné upozornenie hneď na začiatku. Nemyslím si, že je to príliš veľká požiadavka," dodal. Jihun Joun, odborný asistent na katedre interdisciplinárnej forenznej analýzy na Arizonskej štátnej univerzite, upozornil, že pri čítaní zmluvných podmienok je dôležité všímať si slová ako "zbierať, sťahovať, uchovávať a zdieľať". Varoval, že vyhlásenie, podľa ktorého sa dáta nebudú predávať, ešte neznamená, že sa nebudú zdieľať s inými subjektmi. Grispos na záver upozornil, že podobné schopnosti nemajú len robotické vysávače a že za najnovšie technológie sa platí cena. "Táto technológia tu je, ak ju chcete, ale prinesie riziko do vášho života," dodal.

Aká je situácia na Slovensku

Podobný scenár ako na Taiwane by na Slovensku narazil na inú, no rovnako prísnu právnu prekážku. Podľa § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka je vyhotovovanie fotografií či zvukových a obrazových záznamov inej osoby možné len s jej súhlasom – bez neho ide o zásah do ochrany osobnosti, ako uvádza ficek.sk. Trestný zákon SR navyše postihuje neoprávnené nahrávanie ako trestný čin porušenia dôvernosti ústnych prejavov podľa § 377, za čo hrozí odňatie slobody až na dva roky, informuje pracovnepravo.sk. Napriek tomu môže súd v civilnom konaní tajnú nahrávku ako dôkaz pripustiť, ak to odôvodňuje ochrana slabšej strany vzťahu alebo uplatnenie práv poškodeného – rozhodovacia prax slovenských súdov v tejto oblasti podľa martinbiskupic.sk a ficek.sk nie je jednotná. Slovenskí a českí čitatelia by si mali uvedomiť aj to, že domáce kamery vrátane tých v robotických vysávačoch spadajú pod takzvanú domácu výnimku z GDPR podľa článku 2 ods. 2 písm. c) nariadenia, no len vtedy, ak snímajú výlučne vlastnú nehnuteľnosť a záznam nie je zdieľaný tretím stranám ani zverejnený – inak sa uplatňujú plné povinnosti prevádzkovateľa podľa GDPR, ako vysvetľujú securion.sk a stentors.eu. K tomu pridáva riziko aj rastúci trend lacných smart zariadení v slovenských a českých domácnostiach, keďže podľa fontech.startitup.sk môžu tieto kamery, vysávače či žiarovky komunikovať so servermi mimo Európskej únie bez vedomia používateľa.