Počet diagnóz ADHD a autizmu v Anglicku za posledných 25 rokov výrazne vzrástol. V niektorých mladších vekových skupinách už prípady podľa odborníkov prevyšujú počet, ktorý by sa v populácii dal očakávať. Oficiálna vládna revízia preto upozorňuje na riziko nadmernej diagnostiky. Zároveň však otvorene hovorí aj o opačnom probléme, keďže rodiny čakajú na vyšetrenie neúnosne dlho. Ako informuje BBC, správa vyzýva na prísnejšiu reguláciu súkromných firiem, ktoré vykonávajú vyšetrenia pre anglický národný systém zdravotnej starostlivosti NHS, a dokonca na zákaz ich reklamy.

Autori revízie majú výhrady ku kvalite a jednotnosti týchto vyšetrení. Ich závery môžu ovplyvniť vládne politiky v širokom spektre oblastí, od služieb NHS cez sociálne dávky až po podporu mladých ľudí, ktorí neštudujú, nepracujú ani sa nezaškoľujú.

Čo zistila vládna revízia

Revíziu viedli poprední lekári v odbore. Nariadil ju pred desiatimi mesiacmi Wes Streeting, vtedajší minister zdravotníctva. Ten predtým v rozhovore vyhlásil, že mladí ľudia sú nadmerne diagnostikovaní a že ich spoločnosť "odpisuje".

Odborníci skúmali ľudí všetkých vekových kategórií. Osobitnú pozornosť však venovali deťom a mladým ľuďom, pretože práve u nich je počet diagnóz najvyšší.

Ekonomická neistota a sociálne siete

Revízia dospela k záveru, že nárast problémov s duševným zdravím u mladých ľudí poháňa kombinácia ekonomickej neistoty a sociálnych sietí. Podľa autorov je preto potrebné zlepšiť podporu pri všetkých typoch ťažkostí, nielen pri vybraných diagnózach.

Keď sa diagnóza zmení na nálepku

Experti upozornili, že diagnózy duševných porúch, ADHD a autizmu sa príliš často menia na nálepky. Tie potom definujú človeka podľa jeho "ťažkostí, a nie podľa jeho silných stránok a potenciálu". Podľa správy to poškodzuje vyhliadky ľudí v škole, v práci aj vo vzťahoch.

Čísla sú výrečné. Deti, ktorým autizmus alebo ADHD diagnostikovali pred 17. rokom života, majú približne štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že vo veku 16 až 24 rokov nebudú študovať, pracovať ani sa zaškoľovať.

Lepšia podpora po stanovení diagnózy by im podľa revízie mohla pomôcť žiť plnohodnotnejší život. Okrem prístupu k terapiám by mala zahŕňať aj starostlivosť o duševné zdravie, keďže veľký počet z nich zápasí aj s poruchami, ako je depresia.

Roky čakania: príbeh rodiny Watsonovcov

Revízia zároveň zistila, že ľuďom škodia aj dlhé čakacie lehoty na diagnostiku duševných porúch, ADHD a autizmu. Rodina Watsonovcov vie o tom svoje. Ryan a jeho manželka si všimli, že ich syn Atlas je iný, keď mal približne 12 až 18 mesiacov a nedosahoval vývinové míľniky.

Na vyšetrenie autizmu však čakali tri roky. Ako čas plynul, Atlasove potreby boli čoraz zreteľnejšie. Dnes má takmer sedem rokov, nerozpráva, stále nosí plienky a vo všetkých oblastiach každodennej starostlivosti je odkázaný na iných.

Žiadna rýchla cesta pre najzložitejšie prípady

Napriek tomu podľa Ryana neexistovala žiadna zrýchlená cesta pre deti s najzložitejšími potrebami. "V podstate sa zapíšete do poradovníka a čakáte, kým sa dostanete na rad, nech to trvá akokoľvek dlho," opísal.

Rodina tak bojovala s časom, aby zabezpečila podporu ešte predtým, ako Atlas nastúpi do školy. Rodičia sa obávali, že syna umiestnia do bežnej školy. "Boli sme vydesení," hovorí Ryan. "Každý, kto má dieťa ako Atlas, zažíva rovnakú paniku, že nastúpi do bežnej školy, kde nie je v bezpečí."

Záťaž bola obrovská. "Bolo to, akoby som mal dve zamestnania," spomína Ryan. "Chodil som do práce a potom som sa doma venoval všetkým týmto veciam." Atlas napokon dostal diagnózu len niekoľko mesiacov pred nástupom do školy.

Čo navrhuje revízia

Aby rodiny ako Watsonovci prešli vyšetrením rýchlejšie, revízia navrhuje prehodnotiť ľudí v poradovníkoch. Prednosť by mali dostať tí s najvyššími potrebami. Zároveň odporúča preskúmať, či by niektorých nebolo možné z poradovníka vyradiť a ponúknuť im iný, nemedicínsky druh podpory, napríklad:

• úpravy v škole alebo na pracovisku,
• podporu v oblasti životného štýlu, ako je pomoc so zlepšením spánku,
• pomoc pri zvládaní úzkosti.

Prístup k pomoci si podľa expertov príliš často vyžaduje diagnózu. Poukázali na zmeny z roku 2014, podľa ktorých museli rodičia získať diagnózu autizmu alebo ADHD, aby ich deti mali nárok na dodatočnú podporu v školách.

Predseda revízie profesor Peter Fonagy uviedol, že systém je zjavne "pod obrovským tlakom" a je čas opustiť model, v ktorom je diagnóza "veľmi úzkou cestou" k podpore. "Diagnóza zostáva nevyhnutná a musí byť chránená. Zmeniť sa musí to, aby už nebola jedinými dverami, ktorými sa dá k pomoci dostať," zdôraznil.

Tenká hranica medzi poruchou a bežnou rozmanitosťou

Podľa revízie si nie každá ťažkosť vyžaduje medicínsku odpoveď. Hrozí totiž, že sa zotrie hranica medzi diagnostikovateľným ADHD či autizmom a tým, čo by sa malo považovať za prirodzenú ľudskú rozmanitosť vo fungovaní mozgu, myslení a správaní.

Správa upozorňuje, že spoločnosť sa môže posúvať z éry nedostatočnej diagnostiky do éry nadmernej alebo chybnej diagnostiky. Odvoláva sa na údaje, podľa ktorých má diagnózu autizmu viac ako 4 percentá detí vo veku od šesť do 17 rokov. To je výrazne viac než 1 až 2 percentá, ktoré podľa štúdií zodpovedajú skutočnej úrovni.

Autori však dodávajú, že niektoré z týchto údajov sú staré takmer desať rokov. Preto nie je možné s absolútnou istotou tvrdiť, že k nadmernej diagnostike v súčasnosti dochádza vo veľkom rozsahu.

Reakcie organizácií

Mel Merritt z britskej Národnej autistickej spoločnosti (National Autistic Society) uviedla, že správa dokazuje, že po sebe idúce vlády "zlyhali voči autistickým ľuďom". "Ujma a utrpenie, ktorým autistickí ľudia čelia, sú skutočné a rozšírené. Zúfalo potrebujeme vybudovať systém, ktorý bude podporovať ich potreby," dodala.

Abigail Ampofo z charitatívnej organizácie YoungMinds povedala: "Mladí ľudia nám roky hovoria, že sa cítia obviňovaní za svoje duševné zdravie alebo že ich podozrievajú, že si to vymýšľajú. Dúfame, že táto revízia im aspoň čiastočne ukáže, že ich trápenie nie je ich vina a že zlyhávajú systémy okolo nich." Podľa nej si to však bude vyžadovať zásadnú reformu.

Odpoveď vlády

Vláda zverejnenie správy privítala. Nový model poskytovania podpory chce predstaviť v pripravovanej stratégii duševného zdravia, ktorá by mala vyjsť do konca roka. Sľúbila tiež zaviesť prísnejšiu reguláciu vyšetrení ADHD a autizmu.

Ministerka zdravotníctva Yvette Cooper doplnila: "Revízia profesora Fonagyho ukázala význam včasnej intervencie pri riešení duševných a neurovývinových porúch a obrovského utrpenia, ktoré môžu spôsobovať."

Slovenské súvislosti

Kým v Anglicku sa diskutuje o riziku nadmernej diagnostiky, na Slovensku rodiny riešia skôr problém podobný tomu, ktorý zažili Watsonovci, teda dlhé čakanie. Podľa portálu Primár denníka SME je priemerný vek dieťaťa v čase prvej diagnostiky autizmu u nás 4,9 roka. Medzi prvými obavami rodičov a stanovením diagnózy pritom uplynie približne tri a pol roka, čo portál označuje za relatívne dlhú dobu.

Ako ďalej uvádza Primár, Autistické centrum ACVA, ktoré pôsobí pri Fyziologickom ústave LFUK v Bratislave, je jedným z mála diagnostických centier autizmu na Slovensku. Pre obmedzené kapacity sa naň čaká aj niekoľko mesiacov, jedna z matiek uviedla čakanie približne päť mesiacov od objednania. Niektoré rodiny podľa toho istého zdroja čakajú na včasnú intervenciu po diagnóze až desať mesiacov.

Paralelu k britskej debate ponúka Česko. Podľa portálu Šance Dětem sa tam výskyt detského autizmu za posledné tri desaťročia dramaticky zvýšil, z 0,44 prípadu na 1 000 detí na súčasný odhad približne jedného percenta populácie, teda až 26 prípadov na 1 000 detí. Denník Blesk uvádza, že autizmus sa v Česku týka až 200-tisíc ľudí, presné štatistiky však chýbajú. Šance Dětem zároveň upozorňuje, že prudký nárast diagnóz vedie k devalvácii diagnózy v očiach laickej verejnosti a čoraz častejšie sa objavujú komentáre, že dnes má "každé dieťa ADHD alebo autizmus".