Keňa čelí prvému prípadu eboly vo svojej histórii a úrady sa snažia zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy. Desať ľudí, ktorí prišli do kontaktu s mužom, ktorý na ebolu zomrel, skončilo v karanténe. Zdravotníci zároveň pátrajú po ďalších 57 kontaktoch pacienta. Muž pricestoval z Konžskej demokratickej republiky a v pondelok zomrel v nemocnici v keňskom hlavnom meste Nairobi. Ako informuje BBC, prípad vyvolal rastúce obavy o to, ako krajina kontroluje cestujúcich na hraniciach a letiskách.

Mesiac chorý, a predsa nepovšimnutý

Najväčšie otázniky vyvoláva cesta, ktorú pacient absolvoval. Šéf Afrického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (Africa CDC) Jean Kaseya pre BBC uviedol, že muž bol chorý už mesiac. Napriek tomu prešiel viacerými mestami v Konžskej demokratickej republike, autom sa dostal do Ugandy a napokon priletel do Kene. Jeho ochorenie pritom nikto neodhalil.

Kaseya v programe BBC Focus on Africa opísal celú trasu. Podľa jeho slov muž vycestoval z mesta Buta na severe Konžskej demokratickej republiky a autom smeroval do Kisangani. Odtiaľ letel do mesta Beni, z ktorého pokračoval autom do Ugandy. Z Ugandy napokon odletel do Nairobi. "Aké príznaky mal? Prečo ho nikto neodhalil?" pýtal sa Kaseya.

Africa CDC prípad vyšetruje spolu s konžskými úradmi. Tím organizácie sa mal stretnúť aj s keňskými zdravotníckymi orgánmi. Patrick Amoth z keňského ministerstva zdravotníctva uviedol, že pacient mohol kontrolou prejsť preto, lebo užíval lieky, ktoré zakryli jeho príznaky.

Po prílete na letisko v hlavnom meste ho príbuzný previezol do nemocnice v meste, kde neskôr zomrel. V utorok ho pochovali v súlade s hygienickými a bezpečnostnými pravidlami. Vírus eboly sa šíri kontaktom s infikovanými telesnými tekutinami, napríklad krvou alebo zvratkami.

Lekári upozorňujú na medzery v kontrolách

Keňské úrady vyzývajú obyvateľov, aby nepodliehali panike. Ministerstvo zdravotníctva ubezpečuje, že na letiskách a hraničných priechodoch posilnilo dohľad. Nie všetci však vládne vyhlásenia prijímajú bez výhrad.

Kritika zo strany lekárskeho odborového zväzu

Dennis Miskellah, zástupca hlavného keňského lekárskeho odborového zväzu, povedal, že ho prípad eboly neprekvapil. Podľa neho to neprekvapilo ani väčšinu zdravotníkov. V programe BBC Newsday uviedol, že sám videl nedostatky na viacerých hraničných priechodoch vrátane hraníc so susednou Ugandou a Tanzániou, ako aj na hlavnom keňskom letisku.

"Ako je možné, že niekto je v Konžskej demokratickej republike chorý takmer mesiac a viac, pricestuje do krajiny nie cez nejaký malý hraničný priechod, ale cez hlavný vstupný bod, hlavnú bránu do krajiny, a nikto si ho nevšimne? To je otázka, ktorú si kladie väčšina Keňanov," povedal Miskellah.

Reakcia vlády a pripravenosť nemocníc

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sprísnilo opatrenia na zastavenie šírenia nákazy. Do spoločného postupu zapojilo okresné samosprávy, humanitárnych partnerov a ďalšie subjekty. Prezident William Ruto vyhlásil, že v teréne pôsobia tímy pre dohľad a rýchlu reakciu. Nadväzujú na systémy, ktoré krajina zaviedla po vypuknutí epidémie v Konžskej demokratickej republike v máji.

Prezidentov hovorca uviedol, že Keňa má kapacity na odhalenie, izoláciu a liečbu podozrivých prípadov. Doteraz podľa neho skontrolovali vyše 650 000 cestujúcich a otestovali 267 vzoriek. Na liečbu pacientov s ebolou vyčlenili priestory v štyroch hlavných nemocniciach. Patrí medzi ne aj Nairobi Hospital, kde prvý pacient zomrel.

V júni vyvolal v Keni pobúrenie plán Spojených štátov zriadiť liečebné zariadenie pre pacientov s ebolou na vojenskej základni v meste Nanyuki v strede krajiny. Keňania sa obávali rizika cezhraničnej nákazy a plán napokon zastavili súdy. Minister zdravotníctva Aden Duale v stredu pre miestnu televíziu NTV povedal, že vláda do rozhodnutia súdu zvažuje premeniť zariadenie na "prvú" nemocnicu pre infekčné choroby v regióne, ktorá by riešila epidémie ako ebola.

Zriedkavý kmeň a hrozba pre celý región

Súčasnú epidémiu v Konžskej demokratickej republike, ktorá sa začala v máji, spôsobuje druh eboly Bundibugyo. Ide o pomerne zriedkavý kmeň, proti ktorému neexistuje schválená vakcína ani liečba, hoci prebiehajú klinické skúšky. V Konžskej demokratickej republike tento rok zomrelo na ebolu viac ako 4 000 ľudí. Ide o druhú najsmrteľnejšiu známu epidémiu tohto ochorenia.

Krátko po tom, ako Konžská demokratická republika v máji vyhlásila epidémiu, sa ochorenie objavilo aj v Ugande, kde zomreli dvaja ľudia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však v auguste vyhlásila Ugandu za krajinu bez eboly. Ugandské ministerstvo zdravotníctva v utorok zdôraznilo, že krajina zostáva bez nákazy a naďalej udržiava prísny dohľad na ochranu verejného zdravia. Podľa ministerstva keňský pacient prechádzal Ugandou menej ako 24 hodín a kontrolné tímy pri jeho odchode zaznamenali normálnu telesnú teplotu.

Kaseya uviedol, že Africa CDC spolupracuje so všetkými krajinami regiónu na posilnení mechanizmov reakcie. Keňa bola podľa neho dobre pripravená, a preto mohla pacienta okamžite prijať, no to neplatí pre všetky ostatné krajiny. "Znamená to, že regionálny prístup je dnes dôležitejší, aby sme túto epidémiu zastavili," povedal.

Zároveň priznal, že na hraničných priechodoch nie je k dispozícii rýchle testovanie. Meranie teploty je podľa neho nespoľahlivé, pretože lieky dokážu horúčku potlačiť. "Musím to povedať jasne – nemáme diagnostiku na testovanie eboly. Ide len o teplotu," vyhlásil Kaseya.

Miskellah dodal, že ho znepokojuje, keď sa vlády spoliehajú na čestnosť a plnú spoluprácu cestujúcich, ktorí majú sami priznať svoj zdravotný stav. Tento prístup však podľa neho oslabuje nedostatok riadnej zdravotnej osvety, ktorá by ochorenie zbavila stigmy. Ľudia preto svoje príznaky často radšej skrývajú.

Ako sa to týka Slovenska

Problém, na ktorý upozorňuje prípad z Kene, poznajú aj slovenské zdravotnícke úrady. Podľa letáku Úradu verejného zdravotníctva SR, zverejneného na stránke Ministerstva zdravotníctva SR, trvá inkubačná doba eboly 2 až 21 dní. Nakazená osoba nemusí mať príznaky hneď, čo kontrolu na hraniciach sťažuje.

Ako uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR, ÚVZ SR vypracoval usmernenie pre ošetrujúcich lekárov pre prípad, že by sa klinické príznaky eboly objavili u cestovateľov vracajúcich sa z postihnutých oblastí. Úrad tiež dohodol spoluprácu s laboratóriom WHO v Hamburgu, ktoré by vyšetrovalo vzorky zo Slovenska. Podľa rovnakého zdroja by ÚVZ SR v prípade nákazy slovenského občana vykonal kompletné epidemiologické vyšetrenie. To zahŕňa kontaktovanie osôb, s ktorými bol chorý v kontakte, aj informovanie ostatných členských štátov.

Podobný scenár už riešili aj v susednom Česku. Ako informoval iROZHLAS, v roku 2018 smeroval do Česka americký občan s rizikom nákazy ebolou, ktorý mal byť prijatý do Fakultnej nemocnice Bulovka. Vtedajší minister zdravotníctva Adam Vojtěch uviedol, že pre českých občanov nepredstavuje riziko.