Ceny energií opäť rastú a domácnosti sa môžu obávať vyšších účtov už v najbližších mesiacoch. Konflikty na Blízkom východe a pretrvávajúca vojna na Ukrajine ženú ceny plynu na burzách nahor a odborníci varujú, že situácia sa len tak neupokojí. Kto by mal byť najviac na pozore a ako sa môže brániť rastúcim nákladom na energie?

Najdrahšie od krízovej zimy

Fyzický nedostatok plynu, ktorý hrozil pred štyrmi rokmi, momentálne nehrozí. Napriek tomu ceny na európskych burzách dosahujú vysoké hodnoty – minulý týždeň cena za megawatthodinu atakovala 84 eur, čo je najvyššia hodnota od konca roka 2022, keď celá Európa čelila energetickej kríze. Ako informuje portál Blesk.cz, na vine sú okrem naplnených zásobníkov aj dva vojnové konflikty, ktoré situáciu naďalej komplikujú. "Nemáme bohužiaľ žiadne náznaky zlepšenia. Ceny sú vysoké, pretože nemáme naplnené zásobníky. A potom tu máme dva veľké vojnové konflikty, ktoré ceny výrazne ovplyvňujú. Vojna na Ukrajine a na Blízkom východe nevypadajú na rýchly koniec," vysvetľuje expert Lukáš Kaňok. K situácii sa vyjadril aj český premiér Andrej Babiš, ktorý na sociálnej sieti X uviedol, že sa blíži zima a vývoj nevypadá dobre.

Príplatok až o pätinu vyšší

Kto to pocíti najviac

Podľa Michala Macenauera z poradenskej spoločnosti EGÚ sa dnes ceny pohybujú okolo 55 eur za plyn a 130 eur za elektrinu. Najviac ohrození sú veľkoodberatelia, teda firmy, malí odberatelia to pocítia len čiastočne a so zpožděním pol roka až rok. Jiří Gavor zo spoločnosti ENA dodáva, že vysoké veľkoobchodné ceny budú pravdepodobne pokračovať a dodávatelia ich postupne premietnu aj do cenníkov pre koncových odberateľov, vrátane dodávateľov centrálneho tepla z plynových zdrojov.

Vlny zdražovania pokračujú

Českí dodávatelia energií zdražovali v niekoľkých vlnách – prvá prišla na prelome marca a apríla 2026, keď zmenila ceníky spoločnosť innogy, neskôr zvyšovali ceny aj Pražská plynárenská, MND alebo E.ON. Od mája zvýšila ceny fixovaných produktov aj Pražská energetika, od konca augusta sa pridal aj ČEZ. Podľa expertov sa ceny zvýšili v rozsahu 10 až 20 percent, pričom reálny dopad závisí od toho, na čo domácnosti plyn alebo elektrinu využívajú – pri varení je vplyv zanedbateľný, pri rodinných domoch závislých na plynovom vytápaní ide o nárast až niekoľko tisíc korún ročne.

Fixovať, radia experti, dokým je čas

Odborníci odporúčajú domácnostiam dôkladne si preštudovať ponuky dodávateľov. "Radím spotrebiteľom, ktorí majú možnosť refixovať zmluvu, prípadne prejsť zo zmluvy na dobu neurčitú na fixáciu, aby túto možnosť využili, dokým sú ponuky ešte cenovo výhodné. To už nemusí dlho trvať. Fixoval by som na 2 až 3 roky, tam môžu dodávatelia ponúknuť nižšiu cenu než pri ročnej fixácii," hovorí Jiří Gavor. Ešte väčšiemu zdražovaniu bráni skutočnosť, že český štát od začiatku tohto roka prevzal poplatky za obnoviteľné zdroje energie na seba, čo predstavuje príspevok 600 korún na megawatthodinu, ako dodáva Michal Macenauer. Vicepremiér a minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček ubezpečuje, že štát v prípade drahých energií zasiahne a je pripravený prípadne zastropovať ceny. Konkrétne opatrenia by mala vláda oznámiť po ich schválení. Podľa Kaňoka by sa mali najviac obávať zdražovania klienti so zmluvami na dobu neurčitú a noví klienti, kde už teraz vidno dopady vysokých cien na burze – u jedného z väčších dodávateľov zdraželi zmluvy na tri roky o 20 percent a na dva roky až o 25 percent.

Ako je na tom Slovensko

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) cena elektriny na Slovensku v roku 2026 priemerne stúpne o 2,78 %, plyn síce mierne zlacnie v maximálnej cene, ale koncové ceny pre domácnosti stúpnu podľa denníka Pravda približne o tretinu v porovnaní so štátom dotovanými cenami z minulého roka. Podľa ÚRSO teplo napriek obavám zdraží ročne len o štyri eurá, voda a stočné prinesú približne rovnaký nárast 68 eur ročne. Pre bežnú domácnosť to znamená konkrétne sumy – domácnosti s tarifou D1, teda priemerný byt so spotrebou do 1 100 kWh ročne, zaplatia podľa ÚRSO ročne o 47,21 eura viac, pri tarife D2 pre bytové domy so spotrebou 2 272 kWh stúpnu náklady o 104,76 eura a rodinný dom s elektrickým kúrením pri spotrebe 9 000 kWh ročne si priplatí o 67,53 eura viac za rok. Slovenská vláda na rozdiel od českého prístupu reaguje adresnou energopomocou – ako informuje portál openiazoch.zoznam.sk, na rok 2026 sa ustanovuje zastropovanie cien dodávky elektriny, plynu a tepla pre vybraných zraniteľných odberateľov, pričom oprávnené domácnosti by mali mať zastropovanú cenu silovej elektriny na úrovni 72,7 eura za megawatthodinu. Podobné plošné zastropovanie cien v minulosti nebolo lacné – podľa TA3 stálo verejné financie až 2,6 miliardy eur, hoci vďaka nemu miera energetickej chudoby klesla na 5 percent. Otázkou pre slovenského čitateľa zostáva, či a v akom rozsahu sa ho táto pomoc bude týkať, keďže minulé plošné zastropovanie zaťažilo štátny rozpočet o miliardy eur.