Predstavte si, že máte starú pôžičku, ktorú ste už dávno splatili, a na internete narazíte na ponuku, ktorá vám sľubuje vrátenie zaplatených úrokov. Stačí vraj napadnúť pôvodnú zmluvu na súde a peniaze môžu byť vaše. Znie to lákavo, no realita môže byť úplne iná. Namiesto očakávanej úľavy môže prísť dôkladné prešetrovanie údajov, ktoré ste uviedli pri žiadosti o úver. Ako informuje portál Blesk.cz, z pokusu zbaviť sa úrokov tak môžete napokon vyjsť s vyšším dlhom a problémami s políciou.

Keď internet sľubuje jednoduché riešenie

Modelový prípad opisuje muža menom Peter, ktorý svoj úver už riadne splatil a na pôžičku takmer zabudol. Na internete však nájde spoločnosť, ktorá mu ponúka preverenie starej zmluvy s prísľubom vrátenia zaplatených úrokov. Argument znie jednoducho – ak poskytovateľ pri sjednávaní úveru nedostatočne preveril schopnosť klienta splácať alebo nesplnil niektorú zo svojich zákonných povinností, klient sa môže brániť. V niektorých prípadoch to skutočne môže byť relevantný právny argument, no z toho neplynie, že každá úverová zmluva je vadná alebo že súd automaticky zruší úroky. O výsledku rozhodujú konkrétne okolnosti prípadu, a preto ponuka na vrátenie úrokov zo starého, už splateného úveru nemusí znamenať ľahko získané peniaze.

Napadnutie zmluvy spustí dôkladnú kontrolu žiadosti

Prísne posudzovanie údajov

Ak sa klient rozhodne úverovú zmluvu napadnúť, musí počítať s tým, že poskytovateľ podrobne preverí, aké údaje pri žiadosti o úver uviedol, a bude na ne nazerať prísne. Tvrdenie, že poskytovateľ nesprávne posúdil úveruschopnosť klienta, v praxi znamená aj to, že sa preveria všetky informácie uvedené v žiadosti. Nejde pritom len o zjavnú nepravdu – problémom môže byť aj nepresný údaj o príjmoch, výdavkoch alebo ďalších záväzkoch.

Riziko trestného stíhania

Podľa článku môže byť trestný čin úverového podvodu podľa českého § 211 Trestného zákonníka dokonaný už samotným uvedením nepravdivého údaja – nemusí vzniknúť škoda ani nemusí byť úver vyplatený. Ak sa vecou začne zaoberať polícia a následne súd, konanie môže skončiť odsúdením, v praxi typicky podmieneným trestom odňatia slobody. Dôsledky pritom nemusia skončiť samotným sporom, keďže informácie o klientoch sa medzi poskytovateľmi zdieľajú prostredníctvom úverových registrov a ďalších systémov. Kto účelovo napadá zmluvy alebo pri ich sjednávaní uvádza nepravdivé údaje, sa môže stať nedôveryhodným klientom nielen pre jedného poskytovateľa, ale naprieč celým úverovým trhom, čo môže skomplikovať jeho možnosť získať ďalšie financovanie.

Kto v konečnom dôsledku nesie riziko?

Na trhu pôsobia právne kancelárie a spoločnosti ponúkajúce preskúmanie úverových zmlúv, často s tvrdením, že klienta to nič nestojí. Odmenu si pritom zvyčajne nárokujú z vymoženej sumy, prípadne bez ohľadu na to, ako prípad dopadne. Klient za službu zaplatí, no ak poskytovateľ v reakcii na napadnutie zmluvy podá trestné oznámenie, prípadné právne a trestné následky už rieši predovšetkým on sám. Môže byť predvolaný na výsluch a svoju vec musí obhajovať aj pred súdom. V okamihu, keď príde trestné oznámenie a súdne konanie, môže mnoho z týchto kancelárií od klienta rýchlo dať ruky preč. Ak klient pri sjednávaní úveru uviedol pravdivé a úplné údaje, má samozrejme právo svoju zmluvu napadnúť, no riziko vždy zostáva na ňom, aj keď pôvodný impulz na napadnutie zmluvy prišiel od poradcu. Preto je dôležité nevnímať ponuky na zrušenie úveru ako cestu bez rizika – skôr než sa klient do podobného sporu pustí, mal by vedieť nielen to, koľko za službu zaplatí, ale aj to, čo môže nasledovať, ak poskytovateľ jeho postup odmietne a začne preverovať okolnosti sjednania úveru.

Aká je situácia na Slovensku

Aj slovenskí spotrebitelia sa môžu stretnúť s podobnými ponukami na vrátenie úrokov zo starých pôžičiek, pričom slovenský Trestný zákon má na rozdiel od bežného podvodu vlastnú a prísnejšiu skutkovú podstatu úverového podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona sa úverového podvodu dopustí ten, kto vyláka úver alebo jeho zabezpečenie tým, že uvedie veriteľa do omylu o splnení podmienok na poskytnutie alebo splácanie úveru, ako uvádza aksamec.sk. Za tento čin hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov, pričom podľa najpravo.sk je táto skutková podstata trestná bez ohľadu na výšku škody. To je zásadný rozdiel oproti bežnému podvodu podľa § 221 Trestného zákona, ktorý je na Slovensku trestným činom až pri škode presahujúcej 700 eur – pri úverovom podvode táto hranica podľa aksamec.sk neplatí. Slovenský čitateľ by si mal uvedomiť, že riziko je porovnateľné s tým, čo opisuje článok pri českom § 211 – aj u nás môže napadnutie zmluvy spustiť spätnú kontrolu údajov uvedených v žiadosti o úver. Na druhej strane slovenské súdy vrátane Najvyššieho súdu SR opakovane riešia spory o bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde sankciou za pochybenie veriteľa môže byť vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, ako uvádza nsud.sk. Podobný model napádania zmlúv existuje aj na Slovensku – podľa ustavnysud.sk a zdruzenieaves.sk súdna prax rieši prípady, keď spotrebitelia, často prostredníctvom tretích subjektov, žiadajú určenie bezúročnosti úveru pre chýbajúce údaje v zmluve, napríklad chýbajúci údaj o RPMN alebo termínoch splátok. Aj keď teda takéto chyby v zmluve môžu byť skutočným dôvodom na úspešný spor, spotrebiteľ by si mal pred podaním žaloby dôkladne overiť, či sú všetky údaje, ktoré sám uviedol pri žiadosti o úver, pravdivé a úplné.