Teplomery v Česku ukazujú čísla, aké tamojší meteorológovia dlho nezažili, a otázka, či by mal zamestnávateľ pri extrémnych horúčavách povinne skracovať pracovnú dobu, sa opäť vracia na stôl. Zatiaľ čo politici hovoria o konci klimatickej krízy, realita na teplomeroch hovorí presný opak. Ľudia v práci trpia, výkon klesá a odbory bijú na poplach. Debata sa vedie na viacerých frontoch – od zákona cez ekonomiku až po skúsenosti zo zahraničia. Ako informuje portál Blesk.cz, k téme sa vyjadrili odbory, ekonóm, ministerstvo práce aj zástupcovia zamestnávateľov.

Tri dni, tri rekordy

Vo Strážnici na Hodonínsku namerali meteorológovia v stredu 41 stupňov Celzia, čím padol rekord Moravy tretí deň po sebe. Všetkých 171 meteorologických staníc zaznamenalo v utorok nový rekord pre 4. august, pričom polovica staníc fungujúcich aspoň tridsať rokov prekonala svoj absolútny teplotný rekord. Meteorologička Dagmar Honsová upozornila, že problémom nie sú len horúce dni, ale aj tropické noci, ktoré neklesnú pod 20 stupňov Celzia a nedávajú telu šancu na regeneráciu. "My potrebujeme niekoľko hodín spánku, aby sa naše telo zregenerovalo, aby sme potom mali dobrú koncentráciu alebo napríklad pracovnú výkonnosť. Takže to, že sme neodpočinutí a nevyspatí, na nás dolieha počas celého dňa," povedala. Podľa odborníkov vysoké teploty znižujú pracovný výkon až o štvrtinu a zvyšujú aj riziko pracovných úrazov.

Čo hovorí zákon a ako to funguje inde

Práve tu naráža tamojšia legislatíva na svoje limity. Zákonník práce stanovuje teplotné limity – pre kanceláriu 27 stupňov a pre ťažkú fyzickú prácu 24 stupňov Celzia. Pri ich prekročení musí zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim a bezpečnostné prestávky, skrátiť pracovnú dobu ale iba môže, nie musí. Záleží teda čisto na dobrej vôli zamestnávateľa – niektoré inštitúcie v horúcich dňoch skracujú úradné hodiny alebo prechádzajú na prácu z domu, vždy je to však na vedení konkrétneho úradu.

Inšpirácia zo zahraničia

Klimatológ Radim Tolasz v rozhovore pre Echo24 naznačil, že netreba nič vymýšľať, stačí sa pozrieť do krajín, ktoré majú s extrémnymi horúčavami skúsenosti. Jednou z možností je posun práce do ranných hodín a dlhšia prestávka v čase najväčšej horúčavy. Španielsko a Taliansko majú podobný model zakorenený v kultúre po stáročia. Grécko tento rok v lete zaviedlo povinné prestávky pre pracovníkov vonku pri teplotách nad 40 stupňov. Nemecká lekárska komunita zasa odporúča vstávať skôr a najväčšiu časť práce stihnúť dopoludnia, bez nutnosti meniť zákon.

Odbory, ekonómovia a ministerstvo sa nezhodnú

Predseda Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Josef Středula pre Blesk potvrdil, že s každou vlnou tropických teplôt pribúdajú sťažnosti zamestnancov, najmä z výroby, stavebníctva, dopravy, logistiky, poľnohospodárstva a sociálnych služieb. "Najčastejšie zamestnanci upozorňujú na nedostatočný pitný režim, chýbajúcu možnosť ochladenia, absenciu tienenia alebo klimatizácie, nedostatok prestávok a na to, že práca nie je prispôsobená extrémnym podmienkam," hovorí. Súčasnú právnu úpravu považuje za nedostatočnú a poukazuje na historický kontext: "Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi sme mali len niekoľko ojedinelých dní, keď teploty presahovali tridsať stupňov, dnes nás sužujú aj niekoľko týždňov trvajúce vlny horúčav dosahujúce 40 °C. Súčasné teplotné limity pochádzajú z čias, keď také teploty neboli bežné, legislatívci by ich mali prehodnotiť." Ako medzikrok odbory presadzujú nadštandardné opatrenia v kolektívnych zmluvách, napríklad prácu z domu počas tropických dní, poskytovanie ochranných nápojov už pri nižších teplotách či pracovné voľno pri extrémnych teplotách na neklimatizovaných pracoviskách. Ekonóm Štěpán Křeček pre Blesk potvrdil, že vysoké teploty skutočne vedú k znižovaniu produktivity, najmä po prekročení 30 °C. Podľa výpočtov Európskej centrálnej banky majú extrémne vlny horúčav dopad na HDP celej EÚ v rozsahu 0,3 až 0,5 percentuálneho bodu, čo predstavuje desiatky miliárd eur ročne. Minister práce a sociálnych vecí Aleš Juchelka plošnú povinnosť skrátiť pracovnú dobu pri horúčavách neplánuje: "Iné opatrenia sú vhodné pre kanceláriu, iné pre stavebníctvo alebo poľnohospodárstvo. Pravidlá musia vychádzať z konkrétnych podmienok na pracovisku, nie len z údaja na vonkajšom teplomere." Prezident Konfederácie zamestnávateľských a podnikateľských zväzov Jiří Horecký zasa odmieta plošnú zákonnú povinnosť aj príplatky za prácu v horúčave, s tým, že väčší zmysel má zachovať flexibilitu a investovať do preventívnych opatrení.

Aká je situácia na Slovensku

Slovensko má oproti Česku jasnejšie nastavenú hranicu – podľa portálu epracaonline.sk je mimoriadny teplý deň definovaný ako deň, keď teplota vzduchu v tieni prekročí 30 stupňov Celzia. Ako uvádza ePráca Online, na Slovensku platí § 37 ods. 2 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný pri vonkajšej teplote v tieni presahujúcej 30 °C zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo aspoň znížia nepriaznivé účinky tepla na zdravie zamestnancov. Podrobnosti podľa TWG upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Pri administratívnej sedavej práci je podľa ePráca Online na Slovensku optimálna teplota v teplom období 23 až 27 °C, prípustná 20 až 28 °C. Národný inšpektorát práce upozorňuje, že v prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom, nesmie krátiť mzdu zamestnancov. Podobne ako v Česku, ani slovenský zákon nestanovuje jednu univerzálnu teplotu na prerušenie práce – podľa Peniaze.sk Zákonník práce ani vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. neudávajú jedinú univerzálnu teplotu, pri ktorej sa automaticky prerušuje práca. Slovensko pritom zažíva podobne extrémne leto ako Česko. Ako informuje denník SME, koncom júna 2026 na viacerých miestach Slovenska nastali mimoriadne vysoké teploty a séria nových rekordných hodnôt, ktorá patrila medzi najvýraznejšie obdobia v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Absolútne rekordy padli aj tu – podľa SME namerali v Dolných Plachtinciach až 42,2 stupňa Celzia. Úrad verejného zdravotníctva SR podľa SITA Zdravotníctvo odporúča, že na vnútornom pracovisku, kde je z technologických dôvodov prekračovaná prípustná operatívna teplota, sa má čas práce upraviť tak, aby bol dodržaný dlhodobo aj krátkodobo únosný čas práce, pričom tieto opatrenia musí zamestnávateľ vykonávať aj vtedy, ak teploty ešte nedosahujú hodnoty oprávňujúce k stanoveniu tohto režimu.