Tropické noci sa stávajú novou realitou letných mesiacov a naše telo si s nimi poradí len ťažko. Teploty, ktoré prekračujú štyridsať stupňov počas dňa, neklesnú výrazne ani v noci, a tak organizmus prichádza o šancu poriadne si odpočinúť. Z pondelka na utorok bola zaznamenaná historicky najteplejšia tropická noc s teplotou až 27,9 stupňa. Prečo sú práve tropické noci pre človeka nebezpečné a čo sa v tele počas nich odohráva? Ako informuje portál Blesk, na tieto otázky odpovedala v relácii Epicentrum meteorologička Dagmar Honsová.

Prečo nedokážeme v horúčavách poriadne spať

Podľa Honsovej potrebuje telo na regeneráciu niekoľko hodín kvalitného spánku, ktorý je nevyhnutný pre koncentráciu aj pracovný výkon. Keď je táto regenerácia narušená, prejaví sa to na človeku počas celého dňa. "My potrebujeme niekoľko hodín spánku, aby sa naše telo zregenerovalo, aby sme potom mali dobrú koncentráciu alebo napríklad pracovnú výkonnosť. Takže to, že sme neodpočinutí a nevyspatí, na nás dolieha v priebehu celého dňa," opísala Honsová. Dodala, že vysoké teploty ovplyvňujú aj celkovú koncentráciu, čo sa negatívne prejavuje napríklad na štatistikách dopravných nehôd. Keď je v spálni tridsať stupňov, zaspávanie je výrazne ťažšie a z odporúčaných ôsmich hodín spánku môžu v skutočnosti zostať len dve. Takáto výrazná strata odpočinku zvyšuje únavu a riziko chybovania počas dňa.

Ako prežiť extrémne horúčavy

Vláknina a soľ ako spojenci

Telo je v týchto dňoch vystavené extrémnemu slnečnému žiareniu a zároveň zvýšenej vlhkosti vzduchu, čo Honsová prirovnala k prostrediu pripomínajúcemu práčovňu. Ako biometeorologička odporúča, medzi 11. a 16. hodinou by sme mali zostať v chlade svojich domovov a vôbec sa nevystavovať priamemu slnečnému žiareniu. Rovnako dôležité je piť minerálky, pretože obsahujú minerálne látky, ktoré sa z tela pri vysokých teplotách výrazne vypaľujú. Honsová bojuje proti horúčavám aj správnym jedálničkom, pričom najdôležitejším krokom je dostatočný príjem vlákniny hneď po ránu.

"Vaše telo dostane tú správnu energiu, ktorú potom bude spotrebúvať v priebehu celého dňa. Nebudeme sa cítiť tak unavení ani hladní. Pokiaľ si prisolíte, tak soľ viaže vodu v tele. A pokiaľ si dáte nejaké potraviny, ktoré majú draslík, tak aj tie dokážu regulovať vodu v tele," vysvetlila. Zároveň upozornila, že prudké ochladenie organizmu viacerými zmrzlinami alebo vodou s teplotou pod 10 stupňov môže telu naopak uškodiť, pretože hrozí riziko respiračných ochorení.

Zrádne číslo, na ktoré si treba dávať pozor

Popri vysokých teplotách je dôležité sledovať aj UV index, ktorý ukazuje intenzitu slnečných paprskov a potrebu ochrany pred nimi. Podľa Honsovej ide o zrádnu hodnotu, ktorá vôbec nezávisí od teploty vzduchu. "Koľkokrát sa výraznejšie spálime, keď je jasný deň s teplotami okolo 20 stupňov, než keď je 40 stupňov a opäť slnečno," upozornila. UV index nad strednou Európou dosahuje vysoké hodnoty pri extrémne podprůmernom stave ozónu, ktorý sa meria v Dobsonových jednotkách. Aj z tohto dôvodu by sme sa mali medzi 11. a 16. hodinou vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu – nielen pre riziko spálenia, ale aj preto, že na priamom slnku sú teploty ešte výrazne vyššie, čo môže rýchlo viesť k dehydratácii organizmu alebo jeho prehriatiu.

Aká je situácia na Slovensku

Podobný scenár ako v Česku zažíva aj Slovensko. Podľa SHMÚ boli na meteorologických staniciach východného Slovenska, konkrétne v Somotore, Michalovciach a Milhosteve, zaznamenané väčšinou jedna až dve tropické noci, pričom tropická noc sa objavila aj vo vyšších polohách stredného Slovenska, napríklad v Banskej Bystrici, ešte v júni 2026. Podľa portálu teraz.sk padol v obci Plavecký Peter v okrese Senica nový slovenský rekord tropickej noci s teplotou 27,5 stupňa Celzia. Ako informuje startitup.sk, hovorca SHMÚ Ivan Garčár potvrdil, že v Skalici namerali 4. augusta 40,8 stupňa, čím prekonali predchádzajúci rekord. Podľa iMeteo.sk zažívajú niektoré časti Slovenska dokonca super-tropické noci, počas ktorých minimálne teploty neklesajú pod 25 stupňov. Absolútny teplotný rekord Slovenska podľa horucava.sk a SHMÚ predstavuje 41,3 stupňa, namerané na stanici Kamenica nad Hronom 30. júna 2026, čím prekonal predchádzajúci rekord 40,3 stupňa z Hurbanova z roku 2007.

Úrad verejného zdravotníctva SR podľa startitup.sk upozorňuje, že medzi rizikové skupiny patria deti, starší ľudia, tehotné ženy a chronicky chorí ľudia, najmä tí so srdcovocievnymi či dýchacími ochoreniami, mentálnymi poruchami alebo s nadváhou. ÚVZ SR na svojej stránke rozlišuje úpal, ktorý je prehriatím organizmu vznikajúcim aj bez priameho slnečného žiarenia, a úžeh, spôsobený priamo slnečným žiarením. Oba stavy sa prejavujú bolesťami hlavy, nevoľnosťou, mdlobami, závratmi, povrchným a zrýchleným dýchaním a rýchlym pulzom. Podľa Bratislavských novín a ÚVZ SR sú rizikovými skupinami pri úpale a úžehu najmä deti, starší ľudia, chronicky chorí, športovci a pracovníci vo vonkajšom prostredí, ako aj ľudia s nadváhou či nedostatočným príjmom tekutín. SHMÚ zároveň pripomína, že UV index sa delí do kategórií od 0 do 2 ako nízky, 3 až 5 mierny, 6 až 7 vysoký, 8 až 10 veľmi vysoký a od hodnoty 11 ide o extrémnu intenzitu slnečného žiarenia.