Bolesti hlavy, nevoľnosť, malátnosť či roztržitosť – to sú prvé signály, že telo trpí nedostatkom vody. Ak dehydratácia pretrváva dlhšie, postupne dochádza k poškodeniu orgánov, predovšetkým obličiek. Letné horúčavy preto predstavujú pre organizmus skutočnú skúšku, a to nielen pre tých, ktorí pijú málo, ale paradoxne aj pre tých, ktorí to s pitím preháňajú. Praktickí lekári MUDr. Josef Štolfa a MUDr. Jan Doleček prinášajú konkrétne rady, ako zvládnuť horúce letné dni bez ujmy na zdraví. Ako informuje portál Blesk, odborníci upozorňujú na niekoľko rozšírených omylov, ktoré môžu mať vážne následky.

Koľko vody skutočne potrebujeme a čo nás núti piť viac

Podľa odborníkov by mal zdravý dospelý človek denne vypiť 30 až 40 mililitrov vody na kilogram telesnej hmotnosti. V lete sa však toto množstvo musí zvýšiť, pretože telo môže potením stratiť až 1,5 až 3 litre tekutín denne. Najvhodnejšími nápojmi sú podľa lekárov pitná voda, nesladená minerálka alebo slabý nesladený čaj.

MUDr. Josef Štolfa, podpredseda pre vzdelávanie Spoločnosti všeobecného lekárstva (SVL) ČLS JEP, upozorňuje na osobitný problém starších ľudí: "Predovšetkým starší ľudia často nemajú smäd, takže ich nič prirodzene nenúti piť. Niektorí žijú sami a nikto im počas dňa nepripomenie, aby sa napili. Preto svojim pacientom radím stavať si rôzne po byte poháriky s vodou, aby si pomocou vizuálneho vnemu uvedomili, že je potrebné sa napiť. Ideálne je rozmiestiť ich po byte na miesta, okolo ktorých často prechádzajú." Mladšej generácii odporúča sledovať množstvo vypitých tekutín v závislosti od fyzickej aktivity, napríklad prostredníctvom mobilnej aplikácie.

Pozor na nápoje, ktoré telo odvodňujú

Bylinky v čajoch môžu byť zákerné

Kým alkohol a kofeín väčšina ľudí z ideálneho pitného režimu vyraďuje, bylinky by len málokto podozrieval z odvodňovania organizmu. MUDr. Štolfa však varuje: "Bylinky obsiahnuté v čajoch môžu byť nebezpečné v tom, že znižujú, prípadne zvyšujú účinky niektorých liekov. Na to je potrebné dávať si pozor a pozorne čítať príbalové letáky. Napríklad harmanček alebo mäta majú tendenciu mierne vysušovať a dehydratovať, takže rovnako ako káva alebo silné čaje nie sú vhodné na doplnenie tekutín." Každú šálku kávy alebo silného čaju preto odporúča doplniť pohárom pitnej vody alebo nesladené minerálky.

Čo do pitného režimu nepočítame

Káva, alkohol, silné čaje, polievky ani mlieko sa do pitného režimu nezapočítavajú. Hoci telu dodávajú tekutiny, obsahujú zložky s odvodňujúcimi účinkami alebo sú náročné na spracovanie. "U všetkého, čo pijeme, je potrebné sledovať zloženie. Mnohé nápoje totiž okrem tekutých zložiek obsahujú aj množstvo iných látok, ktoré telo zaťažujú, pretože ich musí spracovať. Preto je vhodné riediť sladké džúsy či šťavy vodou. U športovcov často vidím, že pijú iónové nápoje, ktoré okrem minerálov obsahujú napríklad kreatín, vitamíny alebo cukry. Aj tieto nápoje odporúčam doplniť obyčajnou vodou," vysvetľuje MUDr. Štolfa.

Príliš veľa vody môže byť rovnako nebezpečné ako jej nedostatok

Čo sa deje v tele pri nadmernom pití

Rovnako ako nedostatok vody je pre telo nebezpečný aj jej prebytok. MUDr. Jan Doleček to vysvetľuje: "Naša krv má určité množstvo minerálov a ďalších látok. Ak človek pije extrémne množstvo vody, telo ju nestihne vylučovať potom a močom, a dôjde tak k riedeniu týchto minerálov, predovšetkým sodíka. Ten pritom pomáha udržiavať rovnováhu tekutín v bunkách aj mimo nich. V konečnom dôsledku môže dôjsť k opuchu mozgu alebo srdcovému zlyhaniu."

Nadmernému pitiu vody by sa podľa neho mali vyhnúť pacienti liečiaci sa so srdcovými chorobami. Na nadmerné zavodnenie môže upozorniť pulzujúca bolesť hlavy, nevoľnosť a zvracanie či celková únava organizmu.

Kedy siahnuť po elektrolytových nápojoch

Potenie je súčasťou prirodzeného fyziologického procesu, ktorým sa telo snaží v horúcich dňoch udržať teplotu okolo 37 °C. Spolu s potom odchádza aj časť minerálov – predovšetkým sodík, draslík a vápnik. Pri fyzickej záťaži spojenej s intenzívnejším potením ich možno doplniť pestrou a vyváženou stravou. "Rýchle dodanie minerálov zabezpečia aj elektrolytové nápoje. Vždy je však potrebné zvážiť, aký energetický výdaj ma čaká. Rozhodne by som z toho nerobil návyk. Elektrolytové nápoje využijeme predovšetkým pri dlhších športových aktivitách, ako je napríklad maratón, keď kvôli väčšiemu poteniu a energetickému výdaju prichádza telo o vápnik a horčík, a hrozí tak svalové kŕče a únava," vysvetľuje MUDr. Doleček.

Aká je situácia na Slovensku

Téma pitného režimu v lete má na Slovensku nielen zdravotný, ale aj priamy právny rozmer. Podľa portálu kanal1.sk patria dehydratácia, úpal a prehriatie organizmu medzi najčastejšie letné zdravotné komplikácie. Odborníci upozorňujú, že dehydratácia môže viesť k únave, závratom, bolestiam hlavy, poruchám koncentrácie a v závažných prípadoch aj ku kolapsu. Vysoké teploty predstavujú zvýšenú záťaž najmä pre seniorov a pacientov so srdcovo-cievnymi chorobami, cukrovkou alebo ochoreniami dýchacej sústavy.

Dôležitý je aj pracovnoprávny rozmer. Podľa portálu podnikajte.sk je zamestnávateľ na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia povinný zabezpečiť zamestnancom pitný režim a optimálne mikroklimatické podmienky na pracovisku v dňoch, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 °C. Ako uvádza portál pravnenoviny.sk, podľa slovenského zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť tento pitný režim bezodplatne, pričom bližšie podmienky upravuje § 7 príslušnej vyhlášky.

Podľa údajov SME a Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) sa prostredníctvom pitného režimu odporúča uhradiť najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu nadmerným potením a dýchaním. Nápoje pritom musia byť zdravotne neškodné a mali by obsahovať čo najmenej cukru – do 6 percent – keďže sladké nápoje zvyšujú pocit smädu. Ako informuje Národný inšpektorát práce SR na portáli ip.gov.sk, ak sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom, keď teplota v tieni presahuje 30 °C, nesmie krátiť mzdu zamestnancov. Každý rok počas horúčav dochádza na pracoviskách k viacerým prípadom nevoľnosti alebo ochorení súvisiacich so zvýšenými teplotami a v extrémnych prípadoch môže prehriatie organizmu spôsobiť aj smrť.