Alzheimera choroba dlho nemala účinnú liečbu, ktorá by dokázala spomaliť jej postup. To sa teraz mení. Do Česka smeruje nová cielená terapia, ktorá už funguje napríklad v USA, Nemecku či Británii. Odborníci od nej očakávajú, že pacientom predĺži obdobie sebestačnosti aj o niekoľko rokov a oddiali rozvoj ťažkej demencie. Ako informuje portál Blesk.cz, neurologovia hovoria o jednom z najväčších pokrokov v liečbe Alzheimerovej choroby za posledné roky. Kľúčovým predpokladom úspechu však bude včasné odhalenie ochorenia.

Čo je Alzheimerova choroba a prečo je nová liečba prelomová

Alzheimerova choroba trvá podľa odborníkov v priemere až tridsať rokov. Prvé dve desaťročia sa pritom môže rozvíjať takmer bez výraznejších príznakov. Ťažkosti sa naplno prejavia až neskôr, najčastejšie poruchami pamäti, orientácie alebo bežného fungovania. V Česku žije podľa expertov asi 120-tisíc pacientov s touto diagnózou. Kvôli starnutiu populácie môže ich počet do roku 2050 výrazne vzrásť.

Nová liečba pôsobí na bielkovinu beta amyloid, ktorá sa hromadí v mozgu chorých. Práve ukladanie tejto látky odborníci spájajú s rozvojom Alzheimerovej choroby. Lieky označované ako antiamyloidové protilátky už fungujú v niekoľkých krajinách sveta a podľa neurológov by mohli byť v Česku dostupné už budúci rok.

Čo hovorí odborník

Neurológ Jakub Hort z Neurologickej kliniky 2. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Fakultnej nemocnice Motol a Homolka pre portál Denik.cz uviedol: "Podávanie takzvaných antiamyloidových protilátok predstavuje obrovskú príležitosť pre pacientov s miernou kognitívnou poruchou či miernou demenciou." Podľa neho môžu nové lieky u časti chorých oddialit rozvoj ťažkej demencie a predĺžiť obdobie sebestačnosti aj o niekoľko rokov.

Pre koho liečba nebude vhodná

Liečba však nebude vhodná pre všetkých pacientov. Obmedzenia sa môžu týkať napríklad ľudí s niektorými závažnými ochoreniami, výraznými cievnymi zmenami alebo pacientov užívajúcich lieky na riedenie krvi. Presné indikácie budú závisieť od ďalšieho klinického posúdenia.

Včasná diagnostika rozhoduje o úspechu liečby

Práve včasné zachytenie Alzheimerovej choroby bude pre úspech novej terapie zásadné. Moderné vyšetrenia už dnes dokážu odhaliť zmeny v mozgu ešte pred nástupom výrazných príznakov. Vo svete sa využívajú napríklad špeciálne PET vyšetrenia, analýza mozgovomiechového moku alebo nové krvné testy.

Lekári zároveň čakajú na výsledky ďalších štúdií, ktoré majú ukázať, či by liečba mohla fungovať ešte v úplne ranom štádiu ochorenia. Čím skôr sa choroba odhalí, tým väčšia je šanca, že nová terapia spomalí jej postup a pacient zostane dlhšie sebestačný.

Varovnými príznakmi Alzheimerovej choroby bývajú predovšetkým strata pamäti, dezorientácia, problémy s rečou, zmeny nálad alebo ťažkosti s vykonávaním bežných činností. Ak sa tieto príznaky objavia, odborníci odporúčajú čo najskôr vyhľadať lekára.

Alzheimer zasiahne celú rodinu, pomôcť môže aj prevencia

Demencia nepostihuje len samotného chorého, ale výrazne zasahuje aj jeho blízkych. S postupom choroby pacienti často strácajú samostatnosť a potrebujú každodennú starostlivosť. Aj niekoľko rokov kvalitného života navyše môže znamenať zásadný rozdiel nielen pre pacientov, ale aj pre ich rodiny.

Ako znížiť riziko demencie

Experti zároveň pripomínajú význam prevencie. Riziko demencie podľa nich môže znížiť pravidelný pohyb, starostlivosť o srdce a cievy, liečba vysokého tlaku alebo cukrovky, obmedzenie alkoholu a dostatok sociálnych kontaktov. Prevencia tak zostáva dôležitou súčasťou boja proti tejto chorobe bez ohľadu na to, aké lieky budú v budúcnosti dostupné.

Prečo na liečbe záleží aj spoločnosti

Alzheimera choroba predstavuje nielen zdravotnú, ale aj spoločenskú a ekonomickú záťaž. Čím dlhšie zostanú pacienti sebestační, tým menší tlak kladú na systém dlhodobej starostlivosti aj na svoje rodiny. Nová liečba preto môže mať dosah ďaleko za hranice jednotlivých pacientov.

Ako sa táto téma týka Slovenska

Slovensko čelí rovnakej výzve ako Česko. Podľa údajov VšZP, ktoré uvádza portál techbyte.sk, stúpa na Slovensku počet pacientov s diagnostikovanou Alzheimerovou chorobou od roku 2018 o takmer 25 percent. Napriek tomu je podľa rovnakého zdroja reálne diagnostikovaných menej ako 50-tisíc pacientov, čo v porovnaní s asi 120-tisíc prípadmi v Česku naznačuje výraznú poddiagnostikovanosť.

Podľa portálu agelclinic.sk patrí demencia Alzheimerovho typu medzi desať hlavných smrteľných ochorení podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a na Slovensku ňou trpí približne 60-tisíc ľudí. Ochorenie je podľa údajov VšZP, ktoré cituje techbyte.sk, najčastejšie diagnostikované ľuďom vo veku 80 rokov a viac a postihuje približne trikrát viac žien ako mužov. Alzheimerova choroba pritom tvorí 60 až 70 percent všetkých prípadov demencie.

Situáciu ďalej komplikuje demografický vývoj. Ako informuje portál teraz.sk, slovenská populácia patrí k najrýchlejšie starnúcim v EÚ a počet pacientov s Alzheimerovou chorobou sa do roku 2050 môže zdvojnásobiť. Čo sa týka samotnej liečby, Európska lieková agentúra schválila liek lecanemab (Leqembi) v novembri 2024 pre pacientov s miernou kognitívnou poruchou alebo miernou demenciou, avšak len pre nositeľov jednej alebo žiadnej kópie génu ApoE4, a to kvôli riziku opuchu a krvácania do mozgu, čo uvádza sukl.gov.cz. Podľa správ portálu spravy.stvr.sk predĺži 1,5-ročná liečba antiamyloidovými protilátkami pacientom kvalitu života približne o 5 až 6 mesiacov. Otázka, kedy a za akých podmienok sa k tejto liečbe dostanú slovenskí pacienti, zostáva otvorená.