Záchrana života sa niekedy začína jednou jedinou otázkou. Leoš (59) z Ivančíc pri Brne prišiel k lekárke na bežnú kontrolu po opakovanom zápale priedušiek. Lekárka mu najprv diagnostikovala astmu, no zároveň sa ho spýtala, či sa nechce zapojiť do Programu včasného záchytu rakoviny pľúc. Súhlasil. Ako informuje portál Blesk, cesta k uzdraveniu potom nebola vôbec jednoduchá.

Tridsať rokov pri zváračke a cigareta od pätnástich

Leoš pravidelne fajčil od pätnástich rokov a celých tridsať rokov pracoval v ťažkom priemysle ako zvárač. Keď ho po prvotnom vyšetrení odoslali na špecializované pracovisko do Brna a oznámili mu nález na pľúcach, jeho prvou reakciou paradoxne nebolo zdesenie. Naopak, situáciu si zľahčoval. "Myslel som si, že sa na pľúcach niečo ukázalo len preto, že som tridsať rokov zváral. Dnes má nejaký fľak z čierneho remesla snáď každý, tak som to prvýkrát jednoducho odložil," priznal s odstupom času. Príbeh tohto dlhoročného zvárača ukazuje závažný problém, s ktorým zápasí mnoho pacientov: neviditeľné psychologické bariéry a strach, ktoré môžu zásadne skomplikovať cestu k zdraviu.

Tri mesiace odkladania a tri milimetre navyše

Obrovskú úlohu zohrával u pacienta aj odpor k nemocničnému prostrediu a strach z prípadnej operácie. Práve tu vstúpila do hry nezastupiteľná podpora rodiny. "Bariéra bola predovšetkým v tom, že nechcel byť v nemocnici. Len čo uvidel nemocnicu, povedal, že vôbec nie a že jednoducho nepôjde. Všetko odkladal," opisuje Mária, manželka Leoša. Trvalo ďalšie tri mesiace, kým kontrolné vyšetrenie ukázalo, že nádor narástol o ďalšie tri milimetre. To bol pre Leoša zlomový okamih, po ktorom si uvedomil vážnosť situácie a s operáciou súhlasil.

Rakovina pľúc a program včasného záchytu

Osobný príbeh Leoša ukazuje, prečo v Českej republike funguje Program včasného záchytu karcinómu pľúc. Rakovina pľúc je zákerné ochorenie, ktoré sa dlhú dobu nemusí vôbec nijako prejavovať. V Českej republike každoročne ochorie približne 6 600 osôb a 5 100 ľudí na túto diagnózu bohužiaľ zomrie. Alarmujúci je predovšetkým fakt, že celých 66 % pacientov prichádza k lekárovi až v pokročilom štádiu choroby, keď je liečba oveľa zložitejšia.

Komu je program určený a ako funguje

Program je primárne určený ľuďom vo veku 55 až 74 rokov, ktorí sú dlhoročnými alebo bývalými silnými fajčiarmi. Umožňuje im bezplatne a včas pomocou CT vyšetrenia odhaliť nádor, kým je ešte plne operovateľný. Stačí prekonať strach a informovať sa u svojho praktického alebo pľúcneho lekára.

Hanba ako skrytá bariéra

Ďalšou často prehliadanou bariérou môže byť hanba. Fajčiari majú mnohokrát pocit viny a boja sa odsúdenia zo strany zdravotníkov. Leoš otvorene priznal: "Hanbil som sa, bolo mi to trápne. Ľudia sa za to často hanbia a aj pre mňa to bolo spočiatku ťažké." Túto obavu sa však odborníci vytrvalo snažia vyvracať. "Na pacienta sa nebude nikto pozerať cez prsty kvôli tomu, že je dlhoročný fajčiar. Je nesmierne dôležité, aby ľudia odhodili hanbu a mysleli predovšetkým na to, že lekári im chcú v prvom rade pomôcť, a nie ich súdiť," vysvetľuje pľúcna onkologička MUDr. Michaela Heroutová z Fakultnej nemocnice Brno.

Operácia, rekonvalescencia a návrat do života

Keď pacient prekoná prvotný šok z diagnózy a podstúpi operáciu, prichádza často náročná rekonvalescencia. Leošovi chirurgovia úspešne odobrali časť pľúc postihnutú nádorom a dokonca sa zaobišiel bez nutnosti chemoterapie. K plnému návratu do života bola kľúčová pozitívna motivácia zvonku. Jeho rodina ho nenechala situáciu vzdať. Manželka Mária pravidelne dohliadala na to, aby manžel poctivo cvičil na rotopede a vykonával dychové cvičenia. "Manželka ma neustále núti šliapať na bicykli a cvičiť. Núti ma jednoducho k tomu, aby som žil. A vďaka nej viem, že mám naozaj pre čo žiť," opisuje s neskrývanou vďačnosťou Leoš. Vďaka tejto neúnavnej podpore dnes už nefajčí a môže sa tešiť z úspešného výsledku liečby.

Odvykanie od fajčenia nie je podmienkou vstupu do programu

Obava, že skríning vyžaduje okamžité skončenie s fajčením, je zbytočnou bariérou. Bc. Michaela Tůmová z organizácie Hlas onkologických pacientov pripomína, že závislosť je chronické ochorenie a prípadný relaps nie je zlyhaním. "Pre zapojenie do programu stačí snaha a postupné obmedzovanie. Pacientom je ponúknutá odborná pomoc, ktorá ich motiváciu aj šancu na úspech výrazne zvýši. Dôležité je začať s odvykaním znovu aj po neúspešnom pokuse," vysvetľuje. Organizácia v rámci projektu Cesta pacienta pripravila sprievodcu Cesta pacienta od cigarety k abstinencii, ktorý pomáha zdravým fajčiarom aj ľuďom po diagnóze, pre ktorých je obmedzenie fajčenia kľúčové pre úspešnú rekonvalescenciu a hojenie po chirurgickom zákroku.

Pozitívna komunikácia a odkaz pre váhajúcich

Organizácia Šance pro plíce stavia na pozitívnej komunikácii. "V našich osvetových kampaniach ukazujú známe osobnosti vrátane fajčiarov, že strach a hanba sú prirodzené, ale dajú sa prekonať a ísť na vyšetrenie. Zároveň upozorňujeme, že sledovať signály tela, ako je kašeľ či zadýchavanie, musia aj nefajčiari. Choroba si totiž nevyberá. Sama som toho dôkazom – ako celoživotná nefajčiarka mi bol nádor diagnostikovaný práve na základe problémov s dychom," vysvetľuje zakladateľka organizácie Ilona Mančíková. Na záver má Leoš pre verejnosť jeden silný odkaz: "Dnes už viem, že keby som mohol, išiel by som na vyšetrenie pokojne o päť rokov skôr, pokojne už v päťdesiatich rokoch. Všetkým by som preto odporučil, nech tú možnosť využijú, keď im to lekár ponúkne. Nech sa vôbec neboja a idú do toho. Zistia to včas a zachráni im to život."