Blízky východ horí a svet zadržiava dych. Americko-izraelské útoky na Irán, ktoré sa začali 28. februára, zásadne zmenili geopolitickú mapu regiónu a ich dôsledky sa šíria ďaleko za hranice bojovej zóny. Iránsky duchovný vodca Alí Chameneí zahynul pri náletoch, ceny ropy vyskočili nad 100 dolárov za barel a európske krajiny sťahujú svojich vojakov z Iraku. Správu priniesol portál Blesk.cz, ktorý situáciu sleduje v priamom prenose. Americký prezident Donald Trump medzitým z Oválnej pracovne vyhlásil, že iránske vedenie bolo zničené a tamojší vojaci dezertujú.

Trump: Žiadne americké jednotky do Iránu

Donald Trump pred novinármi jasne odmietol možnosť vyslania amerických pozemných jednotiek do Iránu. "Kdybych to měl v úmyslu, rozhodně bych vám to neřekl. Ale žádné jednotky tam posílat nebudu," povedal Trump. Americký prezident zároveň oznámil, že jeho plánovaná cesta do Číny, pôvodne naplánovaná na obdobie od 31. marca do 2. apríla, bola odložená o mesiac a pol práve kvôli vojne v Iráne.

Trump tiež uviedol, že izraelského premiéra Benjamina Netanjahua výslovne požiadal, aby neútočil na iránske ropné polia. "Řekl jsem mu: nedělejte to, a on to neudělá," povedal Trump novinárom. Šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová pred výborom Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby potvrdila, že ciele USA a Izraela v tomto konflikte nie sú totožné. Podľa jej slov sa izraelská vláda sústredila na vyradenie iránskeho vedenia, zatiaľ čo prezident Trump stanovil za cieľ zničenie iránskej schopnosti odpaľovať balistické rakety, výrobných kapacít v tejto oblasti a iránskeho námorníctva. Pentagon zároveň žiada o dodatočných 200 miliárd dolárov na vojnu s Iránom, pričom tieto prostriedky by musel schváliť americký Kongres.

Obete a odvetné útoky: Kto zahynul a čo horí

Pri náletoch prišiel o život iránsky duchovný vodca Alí Chameneí. Medzi obeťami sú aj iránsky minister obrany Amír Násirzádeh, veliteľ revolučných gárd Mohammad Pakpúr a bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád. Izraelský minister obrany Jisrael Kac označil útoky za preventívny zásah.

Teherán odpovedá odvetou na viacerých frontoch. Výbuchy v súvislosti s iránskymi odvetami zazneli v Katare, Bahrajne, Spojených arabských emirátoch, Saudskej Arábii, Iraku aj Izraeli. V izraelskej Haife zasiahli trosky iránskej rakety rafinériu, no podľa izraelského ministra energetiky škody nie sú závažné. Irán tiež zaútočil na infraštruktúru ropného a plynárenského priemyslu v krajinách Perzského zálivu potom, čo Izrael v stredu zasiahol iránske plynárenské pole Južný Pars v Perzskom zálive.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí dnes na sieti X vyhlásil, že v prípade ďalšieho útoku na iránsku infraštruktúru Irán neprejaví žiadnu zdržanlivosť. Podľa jeho slov Teherán pri nedávnej odvete využil len zlomok svojej sily, pričom jediným dôvodom zdržanlivosti bol rešpekt voči žiadosti o deeskaláciu. Arakčí však nespresnil, kto o deeskaláciu požiadal.

Taliani a Španieli opúšťajú Irak

Španielski vojaci smerujú do Turecka a domov

Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová informovala o presune španělských vojakov z Iraku. Z celkového počtu 300 španielskych vojakov sa 100 presunulo do Turecka. Zvyšných 200 vojakov malo opustiť Irak v nasledujúcich hodinách, pričom plány počítajú s ich návratom do Španielska. Roblesová upozornila, že situácia priamo v Iraku je zložitá, čo komplikuje aj ich odchod.

Taliani zostávajú len v minimálnom počte

Taliansky minister obrany Guido Crosetto uviedol, že zo 300 talianskych vojakov v irackém Kurdistáne zostáva na mieste približne 20. V noci na piatok sa mali presunúť do Jordánska. Tento týždeň Taliansko stiahlo posledný vojenský personál z Bagdádu, na mieste zostali len špecialisti zabezpečujúci ochranu talianskeho veľvyslanca a bezpečnosť ambasády. Ostatní vojaci sa vrátili do Talianska. Crosetto zároveň oznámil výrazné obmedzenie talianskej vojenskej prítomnosti v oblasti Perzského zálivu, pričom zdôraznil, že znižovanie počtu vojakov sa začalo ešte pred vypuknutím súčasnej vojny.

Hormuzský prieliv a energetická kríza

Konflikt ochromil lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým za bežných okolností prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. Cena severomorského Brentu sa drží nad 110 dolármi za barel, americká ropa WTI prekročila hranicu 100 dolárov za barel. Päť európskych štátov spolu s Japonskom vyzvalo na zastavenie vzdušných útokov Teheránu a ďalších pokusov zablokovať prieliv. Spoločné vyhlásenie podpísali Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Japonsko.

"Vyjadřujeme hluboké znepokojení nad eskalací konfliktu. Vyzýváme Írán, aby okamžitě upustil od svých hrozeb, kladení min, útoků pomocí dronů a střel a dalších pokusů zablokovat průliv pro obchodní lodní dopravu," uviedli signatárske krajiny. Vyzvali tiež na okamžitý plošný zákaz útokov na civilnú infraštruktúru vrátane ropných a plynárenských zariadení. Čína medzitým ponúkla krajinám juhovýchodnej Ázie spoluprácu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti, hoci Peking začiatkom mesiaca zakázal vývoz nafty, benzínu a leteckého paliva.

Ceny pohonných hmôt a situácia v Česku

Monitoring českého ministerstva financií ukázal, že čerpacie stanice od začiatku bojov postupne znižujú svoje marže. Bežné marže pri litri nafty boli pred krízou na úrovni 2,70 až 3,20 českej koruny, po vypuknutí konfliktu klesli na 1,90 až 2,60 koruny a po spustení monitoringu ďalej klesali až k jednej korune. Marže pri benzíne zostali v období pred a po vypuknutí konfliktu na úrovni 2,35 až 2,60 koruny, po spustení monitoringu klesali k 2,10 koruny. Ministerstvo sledovalo obdobie od 16. februára do 15. marca a do sledovania bolo zapojených 2 530 čerpacích staníc.

Priemerná cena nafty v Česku za týždeň v stredu vzrástla o 2,26 koruny na 43,15 Kč za liter. Od konca februára, keď vypukla vojna, je vyššia približne o desať korún. Benzín Natural 95 za týždeň zdražel o 1,86 koruny za liter, od konca februára o takmer šesť korún, čerpacie stanice ho predávajú priemerne za 39,04 Kč za liter. Analytici predpokladajú, že rast cien pohonných hmôt bude pokračovať aj v nasledujúcom týždni. Podľa manažera Finlordu Borisa Tomčiaka priemerná cena nafty v nasledujúcom týždni prekročí 45 korún za liter a benzínu 40 korún za liter.

Ďalšie vývoje: Zatýkanie, drony a diplomatické reakcie

Iránske ministerstvo bezpečnosti oznámilo zatknutie 97 osôb obvinených z protištátnej činnosti v prospech Izraela a Spojených štátov. Ministerstvo zadržaných označuje za "vojakov Izraela". Niektorí z nich sa podľa ministerstva podieľali na príprave pouličných nepokojov a násilných činov vrátane januárových protirežimných protestov.

Neznáme drony sa pohybovali nad vojenskou základňou vo Washingtone, kde bývajú minister obrany Pete Hegseth a šéf diplomacie Marco Rubio. Americkí činitelia zatiaľ nezistili, odkud drony prileteli. Incident prinútil amerických predstaviteľov zvažovať premiestnenie Rubia a Hegsetha, ministri však nakoniec zostali na základni Fort Lesley J. McNair. Proiránske iracké milície Katáib Hizballáh oznámili päťdňové zastavenie útokov na americkú ambasádu v Bagdáde, podmienkou je okrem iného zastavenie izraelských úderov na predmestia libanonského Bejrútu. Saudská Arábia si po útokoch Teheránu na Rijád vyhradila právo vojensky zasiahnuť proti Iránu. Dronový útok spôsobil požiar v jednej z najväčších kuvajtských rafinérií, ktorý bol rýchlo uhasený bez zranených.

Pokiaľ ide o migračné dopady konfliktu, Pavla Novotná z českého ministerstva vnútra na schôdzi snemovného bezpečnostného výboru uviedla, že v súčasnosti neexistuje scenár, alebo je veľmi nepravdepodobný scenár, že by Česko v nasledujúcich mesiacoch pocítilo migračné dopady situácie na Blízkom východe. Za jedno z rizík označila afganskú komunitu v Iráne, ktorá by mohla čítať okolo dvoch miliónov ľudí.