Štáty Perzského zálivu sa ocitli na prvej línii najnovšej vojny na Blízkom východe a ich hnev rastie. Irán odpovedal na americko-izraelské letecké útoky vypálením stoviek rakiet a dronov na arabských susedov. Útoky smerovali nielen na americké vojenské základne na ich území, ale aj na civilnú a energetickú infraštruktúru. Arabské vlády túto vojnu nechceli a snažili sa jej zabrániť. Ako informuje BBC, otázkou teraz zostáva, či budú do nej vtiahnuté tým, čo sami nazvali "zradnými" iránskymi útokmi.

Katar: Všetky červené línie boli prekročené

Hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Majed al Ansari vystúpil v utorok na tlačovej konferencii s ostrými slovami. "Všetky červené línie už boli prekročené," vyhlásil. Zdôraznil, že útoky na suverenitu krajiny sú nepretržité. "Sú tu útoky na infraštruktúru. Sú tu útoky na naše obytné oblasti. A dôsledky týchto útokov sú veľmi jasné," povedal al Ansari novinárom. Dodal, že pokiaľ ide o možnú odvetu, všetky možnosti sú v rukách vedenia krajiny. "Musíme však jasne povedať, že takéto útoky nezostanú bez odpovede a nemôžu zostať bez odpovede," uzavrel.

Iránska stratégia a jej riziká

Rakety a drony zasiahli región

Väčšina iránskych rakiet je v celom regióne zachytávaná, no padajúce trosky zakladajú požiare a zabíjajú ľudí. Drony, ktoré ľahšie prenikajú cez protivzdušnú obranu, spôsobujú väčšinou minimálne škody, no šíria chaos, ktorý narúša obchod a cestovanie. Trosky z jednej zachytenej rakety zapálili napríklad prístaviská v dubajskom prístave Jebel Ali. Podľa Financial Times Irán vypálil na Spojené arabské emiráty, dominantné obchodné a turistické centrum zálivu, takmer rovnaký počet dronov a rakiet ako na Izrael.

Cieľom je obraz zálivu ako bezpečného centra

Útokmi Irán cieli na imidž zálivu ako bezpečného a prosperujúceho centra pre cestovanie, turistiku a financie. Zároveň narúša ropný a plynárenský priemysel v jeho jadre. Zdá sa, že iránskou stratégiou je zvyšovať tlak na arabských susedov v nádeji, že oni sami zvýšia tlak na USA, aby ukončili vojnu. Irán môže využiť životne dôležitý ropný a plynárenský priemysel regiónu ako zbraň, pričom jeho narušenie by mohlo vyvolať otrasy v globálnej ekonomike.

Stratégia sa môže obrátiť proti Teheránu

Táto stratégia však Iránu môže vyjsť nazmar. Irán riskuje, že štáty zálivu zatlačí bližšie k Washingtonu, prípadne ich dovedie k nejakej forme zapojenia do vojnového úsilia. Zatiaľ štáty zálivu odmietli umožniť USA využívať ich vzdušný priestor a územie na útoky proti Iránu. To by sa však mohlo zmeniť. V určitom bode by sa mohli rozhodnúť zapojiť do vojenských operácií. Zatiaľ sú arabské štáty zamerané na obranu, no veľa závisí od toho, ako dlho bude vojna pokračovať.

Jednota štátov zálivu a výzva Iránu

Iránske útoky posilnili jednotu medzi štátmi zálivu. Šesť členov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive – Saudská Arábia, Kuvajt, Katar, Bahrajn, Spojené arabské emiráty a Omán – sa v nedeľu stretlo na mimoriadnom zasadnutí. Vyjadrili solidaritu a zaviazali sa "prijať všetky potrebné opatrenia na obranu svojej bezpečnosti a stability a na ochranu svojich území, občanov a obyvateľov vrátane možnosti reagovať na agresiu." Niektoré štáty by sa zdráhali vyzerať, že stoja na strane Izraela v konflikte. Izraelská ofenzíva v Gaze v reakcii na útoky Hamasu z októbra 2023, ako aj jeho vojenské intervencie v iných krajinách, čoraz viac napínajú vzťahy s arabskými štátmi. Tie boli zúrivé, keď Izrael bombardoval Katar v minulom roku v pokuse o atentát na vedenie Hamasu.

Výzva Emirátov smerom k Teheránu

Anwar Gargash, senior diplomatický poradca emirátského prezidenta, vyzval Irán, aby sa spamätal. "Vaša vojna nie je s vašimi susedmi," napísal v príspevku na sieti X. "Vráťte sa k svojmu okoliu a zaobchádzajte so svojimi susedmi s rozumom a zodpovednosťou, kým sa kruh izolácie a eskalácie nerozšíri," dodal Gargash. Región tak stojí pred kľúčovým rozhodnutím – ako ďaleko je ochotný ísť v odpovedi na útoky, ktoré jeho predstavitelia označili za prekročenie všetkých červených línií.