Skrýval príznaky infarktu pred manželkou. Takmer zomrel na stanici
Sedem mesiacov skrýval pred svojou manželkou príznaky, ktoré ho mohli stáť život. Paul Seymour mal 40 rokov, keď si začal všímať znepokojujúce zmeny na svojom zdraví. Začal sa zadýchavať pri chôdzi po schodoch a občas pociťoval bolesť na hrudníku. Napriek tomu sa rozhodol o svojich ťažkostiach mlčať, pretože nechcel znepokojovať svoju manželku Joanne. Ako informuje portál People, jeho rozhodnutie skrývať príznaky málem skončilo tragédiou.
Kolaps na stanici odhalil závažnú diagnózu
Po siedmich mesiacoch skrývania príznakov sa Paul zrútil, keď bežal chytiť vlak. Záchranári ho previezli do miestnej nemocnice, kde ho čakala alarmujúca správa. Lekári mu diagnostikovali ochorenie koronárnych artérií, potenciálne smrteľný stav, pri ktorom dochádza k zužovaniu tepien. Okrem toho sa ukázalo, že jeho príznaky boli spôsobené záchvatmi angíny pectoris, ktoré vznikajú v dôsledku zníženého prietoku krvi do srdca. Lekári v nemocnici mu podľa jeho slov povedali, že mal šťastie, že nedostal "plnohodnotný srdcový infarkt".
Priznanie manželke a výčitky svedomia
Paul sa v ten istý deň vrátil domov a Joanne prezradil nielen diagnózu, ale aj to, že pred ňou mesiace skrýval svoje zdravotné problémy. Manželka podľa jeho slov nebola "veľmi spokojná". Paul pre The Independent uviedol: "Máme skvelý vzťah, sme najlepší priatelia. Takmer sa nehádame, no videl som, že som ju sklamal." Dodal, že keď si Joanne uvedomila, čo sa mohlo stať, bola mimoriadne vystrašená, a práve tomu sa chcel celý čas vyhnúť. Paul svoje rozhodnutie ľutuje. "Bolo to urobené z nesprávnych dôvodov," vysvetlil. "Myslel som si, že chránim svoju manželku, no v skutočnosti som nechránil ani seba."
Joannine pocity boli zmiešané
Joanne pre The Independent opísala, aké pocity v nej vyvolalo zistenie pravdy. "Keď som sa to dozvedela, bol to mix hnevu, že mi to nepovedal, a strachu," povedala. Dodala: "Veľmi som sa bála, že ho stratím kvôli niečomu, čomu sa dalo predísť." Joanne tiež spätne prehodnotila mesiace pred Paulovou diagnózou a uvedomila si, že mohla prehliadnuť niektoré varovné signály. "Pamätám si, že nechcel chodiť na prechádzky, no pripisovala som to tomu, že je nespoločenský," povedala. Opísala aj jeden konkrétny moment: "Raz sme šli na vlakovú stanicu a prešli sme len asi 30 metrov, keď sa spotil a mal strašnú sivú farbu."
Cesta k uzdraveniu a nový záväzok
Paul, ktorý dnes pracuje ako manažér klinických systémov v Národnej zdravotnej službe, strávil rok tým, že sa dostával do kondície a sústredil sa na svoje zdravie. Následne mu lekári implantovali stenty do hrudníka, aby zlepšili prietok krvi do srdca. Zároveň dal Joanne sľub, že o svojom zdravotnom stave bude vždy úprimný. Dnes Paul radí každému, kto sa obáva konfrontovať potenciálne znepokojujúce príznaky, aby vždy prehovoril a vyhľadal pomoc. Jeho príbeh je pripomienkou, že mlčanie v otázkach zdravia môže mať fatálne následky nielen pre samotného človeka, ale aj pre jeho najbližších.

